Flowers from 1970 //dreamnotfound/ (preklad)

Paint

,Nemôžem ti veľa povedať. Nie je náhodou všeobecne známe, že keď to niekomu z minulosti poviem, tak by to pokazilo budúcnosť?" povedal George Dreamovi.

,,Predpokladám, že máš pravdu," Dream si povzdychol ,,No, teraz už viem, že som sa odsťahoval, pretože ty bývaš teraz v mojom dome."

,,Kto je teda Sap?" Spýtal sa George.

,,Môj kamarát Nick. Hovoríme mu Sapnap a hádam máš jeho telefón, ale neviem ako to skončilo u mňa doma." ,,Naozaj? S toho si zmätený? Čo tak 'rozprávanie s niekým z iného času' ."spomenul George.

,,Samozrejme, že som tiež zmätený." Je to, akoby George počul, ako pretočil očami ,,Tak koľko máš rokov?"

,,24." George nevedel prečo to hovorí cudzincovi, ale jeho osamelosť a zúfalosť dostala to najlepšie z neho.

,,Mám 21." Dream odpovedal bez váhania a George iba predpokladal, že je sebavedomý človek.

,,Čím sa živíš?" Spýtal sa George zvedavo.

Dream sa zasmial ,,Trénujem baseball pre malé deti. Milujem baseball. A čo ty?"

,,Milujem baseball? Alebo čím sa živím?"

,,Hm.. prečo neodpovedať na obe, mám čas."

George si ľahol na svoju posteľ a zahľadel sa do stropu ,,Nie som športový. Programujem videohry."

,,Čo je to za prácu?"

George sa usmial ,,Zabudol som, že asi ešte nevieš, čo to je."

,,Áno. Ahoj?! Som v minulosti!" Dream zažartoval a vydal srdečný smiech, ktorý zahrial Georgea pri srdci.

George sa usmial a potom pozrel na svoj digitálny budík ,,No musím ísť, mal by som už spať."

,,Boo~" Dream zastonal do telefónu.

Aj keď bolo zábavne sa rozprávať s Dreamom, už bolo dosť neskoro v noci a on musel ešte dokončiť projekty, ale aj tak nechával tieto telefonáty prekážať jeho prácu, čo bolo to posledné, čo v živote chcel bol on.

,,Ahoj, nesprávne číslo." Dream sa rozlúčiť

,,Ahoj, starý muž"

,,Hej! Ešte nie som starý." Pred zavesením sa ešte Dream zasmial.

-------

Už je to týždeň, čo sa Dream a George začali spolu rozprávať, a netreba dodávať, že sa stali dobrými priateľmi.

George začal obedovať vo svojej izbe, približne v rovnakom čase čakal na telefonát, každý deň a opäť s večerou v noci.

Rozprávali sa o čomkoľvek a o všetkom, vrátane ich detstva a obľúbených vecí z ich čias.

Dream prinútil Georgea sľúbiť, že ho v roku 2020 nebude hľadať alebo sa ho pokúsiť vygoogliť.

George teda dodržal svoj sľub a ďalej sa rozprávali, akoby medzi nimi bola iba jediná vzdialenosť míle, a nie čas.

,,Je to čudné, nemôžeme fyzicky komunikovať. Myslím že môžeme, ale predpokladám, že si starý." George sa zasmial.

,,Mám nápad." Po chvíli Dream prehovoril. Nechal telefón na komode a povedal Georgeovi, že bude hneď späť.

George trpezlivo čakal a počítal veľa kvetov na svojej stene, keď začul slabý hlas prísť znova z telefónu.

,,Aký máš nápad?" Spýtal sa George a otočil sa na svoju stranu na vankúši.

,,Chod pri stenu vedľa okna" Dream naliehal na Georga.

George zastonal, naznačujúc svoju únavu, ale Dream trval na tom, že musí ísť.

S nechuťou vstal a kráčal k stene vedľa okna tak, ako mu to povedal Dream. ,,Teraz čo?"

-------

Dream stál pri okne. Steny, kde bol (v čase), boli oveľa novšie a taktnejšie ako Georgove.

Vytiahol zo skrine plechovku limetkovej zelenej farby. Pripol telefón medzi svoje líce a rameno a otvoril plechovku od farby.

,,Dream? Čo to robíš?" Spýtal sa George.

,,Stačí sa pozrieť na stenu." Povedal Dream, keď vzal štetec a na celú ruku si natrel farbu.

,,Pripravený?" Povedal Dream do telefónu.

George si povzdychol ,,Áno. Aj keď presne neviem, na čo som pripravený. "

-------

George čakal pri stene. Na stene sa zrazu začala objavovať vápenná farba. Objavovalo sa to pomaly a bola trochu ošúchaná a opotrebovaná.

,,George? Si tam? Dúfam, že to vidíš a nikto to nevymazal, keď som sa odsťahoval." Dream hovoril do telefónu.

Bol to odtlačok ruky. Zdanlivo bývala limetkovo zelena (teraz bol odtlačok tmavší a slabší).

George zostal ticho a roztržito položil svoju ruku na odtlačok ruky. Dreamová ruka sa zdala väčšia ako jeho, s mierne dlhšími prstami.

,,George?" Zvolal Dream a George rýchlo odtiahol ruku.

,,Ja- ano, vidim to." George sa zasmial.

,,Držal si ma za ruku?" Spýtal sa Dream

,,Čo. ja- uh-" vykríkol George. Dream sa začal smiať.

,,Upokoj sa, robím si si srandu." George počul jeho smiech. ,,Zaujímalo by ma, prečo si nikdy nebol na návšteve."

George si sadol na svoju posteľ, stále pozeral na odtlačok ruky.

,,Čo?" Dream spochybnil.

,,Prečo si ma v budúcnosti ešte nenavštívil, odkedy sme sa začali rozprávať. Ako, prečo si nikdy neprišiel v júli 29, aby som ti povedal, s kým hovoríš." Uvažoval George zvedavo.

,,Možno som mŕtvy." Povedal Dream napoly žartom.

George tuto myšlienku nenávidel. Bolo to možné a on potlačil svoje nutkanie vygooglit si ho a zistiť všetko, čo mohol o Dreamovi, ale jedine, čo mal, bolo, že tu žil predtým, a Dream nechcel, aby ho George išiel hľadať.

Popriali si navzájom dobru noc a George zaspal na strane kde pozeral na zelený odtlačok ruky na stene.