Flowers from 1970 //dreamnotfound/ (preklad)

time's torture

Wilbur Soot napísal Georgeovi o šiestej ráno SMS a požiadal ho o pomoc.

Wilbur: Ahoj, George. Ospravedlňujem sa, že ti píšem tak skoro ráno, ale chcel by som poprosiť o láskavosť. Si dnes zaneprázdnený?

George: To nie je problém, aj tak som sa zobudil skoro, ale nie, nemám žiadne plány, pokiaľ viem 

George bol zvedavý, o akú láskavosť ide.

Myslel si, že to mohla byť pozvánka najprv na niečo, ale z toho, aký polovážny bol Wilburov tón, vedel, že to tak nie je.

Wilbur: Máš dobrý vzťah k deťom?

George: Myslím, že nie som hrozný 

prečo?

Wilbur: Vedel by si dohliadať na Tommyho?

Ale moja rodina a ja sme sa ocitli v akejsi núdzi ,potrebujeme niečo vyriešiť .

George: Je všetko v poriadku? 

Asi áno, myslím, že môžem dohliadať naTommyho

Wilbur: Budem úprimný, nie som si celkom istý

Momentálne sa toho deje veľa, vzal som si pracovné voľno a Techno dokonca zatvoril svoj obchod na zvyšok týždňa

Všetci len dúfame, že bude všetko v poriadku

Ďakujeme za tvoj záujem, vážime si to

George: Žiadny problém

Dúfam, že všetko dobre dopadne, 

nech je to čokoľvek, chceli by ste sem priviesť Tommyho? alebo mam ja ist k vám?

Wilbur: Je v poriadku, ak prídeš k nám?

Je ľahšie sa oňho postarať, keď sa zabáva 

Všetky veci, ktoré ho bavia, sú tu

George: Jasne, to znie dobre

Môžem tam byť o hodinu?

Wilbur: To by bolo dobré

Ešte raz ti ďakujeme, určite ti budeme dlžníkmi

George si zapol telefón, kým išiel do kuchyne, aby si pripravil misku cereálií. Potom sa ponáhľal umyť si tvár a prezliecť sa zo svojho pyžama. Skončil rýchlejšie, ako očakával, a spýtal sa Wilbura, či môže prísť skôr, ako mal plánované. Wilbur povedal, že je to vlastne v poriadku, keďže on, Niki a Techno čoskoro odídu.

Trvalo niekoľko otáčok a pokusov nájsť ich dom v susedstve, ale potom, čo si to všimol George číslo namaľované na krajnici, zaparkoval na kraji cesty, než zamkol auto zaklopal na dvere.

Dom bol zvonku krásne vyzdobený, so strechou lemovanou visiacimi kvetmi, bielej farby, oblúk na ceste k dverám a zvonkohry, ktoré spolu spievali ako posledné fúkal na nich letný vietor.

Dvere pred ním sa otvorili a odhalili Niki. "George!" Objala ho, čím ho prekvapila, objatie opätuje, "Je mi ľúto, že to bolo tak na poslednú chvíľu."

Georgeovi spadol kľúče a naklonil sa, aby ich zdvihol, kým sa pozrel na Niki znovu: "Nie, nie. V poslednej dobe si mi bola skvelou spoločnosťou a mám pocit, že ti to dlhujem."

"Ach neblázni," usmiala sa Niki, "nie si nám nič dlžný za priateľstvo."

Wilbur podišiel za ňou a niesol malý ruksak s vecami. Jeho oči vyzerali hrozne. Boli vrecovité a tmavé a dalo sa určiť množstvo hodín, ktoré spal minulú noc len jeho tvárou. "George, rád ťa vidím." Pozdravil a potľapkal ho po ramene: „Ďakujem za to, že prišiel tak skoro. Tommy je práve hore vo svojej spálni a stále spí. Prebúdí sa nejak za desať minút."