Láska alebo vášeň? ✔️

Sladký bozk

Lisa ma zobrarala do parku. Sadli sme si na lavičku pod strom a pozrela mi do očí.
,,Si v poriadku?" spýtala sa a ja som zostala ticho.
Chytila ma za ruku a pevne ju držala, zatiaľ čo mi pozerala do očí. Nervôzne som sklopila pohľad a pozerala som do zeme. V tom so zacítila jej ruku na mojej brade a snažila sa mi zdvihnúť hlavu. Snažila som sa na ňu nepozerať, no nakoniec som jej opäť pozrela do očí. Prisunula sa ku mne bližšie a usmiala sa. Musela som sa usmiať tiež a začala som cítiť svoje srdce biť rýchlejšie.
,,Lisa... ja... jaaa..." snažila som sa niečo povedať, no v tom mi položila svoj ukazovák na moje pery zašepkala: ,,Pssst.."
Začala sa ku mne približovať čoraz viac až som cítila jej dych na svojej tvári. Vedela som čo príde. No nevedela som či je to dobré alebo zlé. Jednoducho som zavrela oči a čakala som čo príde.
Prišlo presne to čo som čakala. Naše pery sa spojili a Lisa ma začala tak nežne bozkávať. Achhh jej pery boli tak jemné a sladké až som sa musela do toho bozku usmiať. Chytila ma za ramená a bozkávali sme sa hodnú chvíľu. Keď sme od seba oddelili naše pery, stále som mala zavreté oči. Lisa ma pohladila po líci a potom mi dala jemný bozk naň. Otvorila som šťastne oči a ona sa červenala ako rajčina. Bola taká rozkošná. Jej úsmev sa ťahal od jedného boku k druhému. Bola úžasná.
,,Toto som chcela urobiť už dlho." oprela si hlavu o moje rameno.
,,Bolo to krásne. Ďakujem, že si s tým počkala." pohladila som ju po vlasoch. ,,Lenže Lisa.. Neviem čo to znamená. Stále cítim niečo k Jennie. Nemóžeme byť spolu." povzdychla som si.
Ona sa posadila a pozrela na mňa. ,,Prečo nie? Prosím, viem že my dve to spolu zvládneme."
,,Lisa, prosím. Pochop ma. Neviem čo mám robiť. Musíš mi dať čas. Achh.. Ako ti to? Uhhh.. noo.. Cítim niečo s tebou, áno cítim. Vždy keď si v mojej blízkosti to cítim. A dnes? Teraz? Bolo to úžssné, ale..."
,,Ale stále myslíš na Jennie a ako ti ublížila, však?"
Nezmohla som sa na slová, a tak som len prikývla.
Našťastie to Lisa pochopila a sľúbila mi, že počká kým si budem istá čo chcem. A že bude stáť vždy pri mne ako doteraz. A som jej vďačná. Naozaj neviem ako by som zvládala všetky dni bez nej. No nikdy som o nej nepremýšľala takto. Bola to len kamarátka, naozaj blízka kamarátka. Čo mám robiť?