Láska alebo vášeň? ✔️

Mama odborník

,,Nie Jennie, počkaaaj!" kričala som popri tom ako som za ňou bežala. Ona vybehla von z budovy a vybrala sa na opačný smer ako bývame. Tak som pridala a dobehla ju. ,,Jennie prosím!" smutne som sa na ňu pozrela.
,,Nie Rosé. Daj mi pokoj. Tam bež za Lisou. Nezaujíma ma nič." začala po mne kričať.
,,Prosím. Nechaj ma to vysvetliť. No ták!" podišla som bližšie.
Zrazu sa Jennie rozplakala a začala vzlykať. Ja som to nezvládla a rozplakala som sa tiež. Ona pozrela na mňa: ,,Prečo plačeš? Veď ty si si užívala a na mňa si nemyslela."
,,Nie.. tak to nie je!" vzdychla som. ,,Tedaa.. Ale to je nepodstatné! Milujem teba, jedine teba! Toto bola chyba."
Prišlo k nám nejaké auto a zastalo pri nás. Jennie otvorila dvere: ,,To bola!" prehlásila smutne a sadla si do auta, ktoré hneď odišlo. Pozerala som chvíľu za ňou a sadla som si na zem a chytila som si tvár do rúk. Slzy mi nešli zaszaviť a tak som tam smutne sedela.
,,Tak tu si! Hľadala som ťa." ozval sa hlas a niekto si sadol vedľa mňa. Lisa.
,,Choď preč Lisa. Je to tvoja vina!" zlostne som povedala a posunula som sa ďalej od nej.
,,Prepáč, ale.. ja.. Ja som myslela, že to vie. Keď sme to zopakovali viackrát." pozrela na mňa.
,,Spravila som chybu, no chcela som na to zabudnúť. Preto som išla von s Jennie. Ale teraz sa to pokazilo ešte viac." slzy mi začali tiecť prúdom.
Lisa ma objala a ja som nechcela, ale nakoniec som to vydržala. ,,Mala by som... ísť domov." postavila som sa a nadýchla. Rozlúčila som sa s ňou a išla domov.

————————————————————

Na druhý deň som nevládala ísť ani do školy. Nezvládla som to od toľkého plaču a premýšľania aká som krava.
,,Zlato.. Musíš do školy." prišla do izby mama, no keď ma zbadala sa zamračila a sadla si ku mne ma posteľ. ,,Rosie, zlatko čo sa deje?"
,,Som krava. To sa deje!" zabalila som sa viac do periny.
,,Prečo by si bola zlatko?" pohladila ma po vlasoch a ja som si povzdychla. Asi by som nemala povedať celú pravdu, viem ako by to dopadlo.
,,Milujem niekoho.. achh ako moc. A teraz sme sa pohádali kvôli mojej blbosti."
Prekvapene na mňa pozrela, ale vôbec nieriešila kto to je. ,,Urobila si tu chybu úmyselne?"
,,Nie.. prvýkrát nie, ale potom.. Neovládla som to." schovala som hlavu pod perinu, lebo som sa hanbila.
,,Ach zlato.. Naozaj ti tak moc záleží na tej osobe?" pohladila ma znovu.
,,Áno moc!" uplakané som povedala.
,,Roseanne Park! Okamžite zdvyhni zadok z postele a zavolaj tej osobe! Nečakaj na zázrak. Vyrieš si to sama!" zvýšila hlas s ja som opatrne vystrčila hlavu z pod periny. ,,Hneď!" potom odišla.
Posadila som sa na posteľ a rozmýšľala. Musím sa jej ozvať, vysvetliť to.