Láska alebo vášeň? ✔️

Prvá pusa

Objatie stále pretrvávalo a ja som sa cítila u nej v náručí ako doma. Akoby som ju poznala väčnosť. Uvoľnila som celé svoje telo a dúfala, že to ozaj neskončí.
,,Mala by som asi ísť domov." šepla mi do ucha a ja som trochu zosmutnela. Našťastie to nevidela, lebo tvár som mala stále na jej ramene. Tak som sa pomaly odtiahla a pozrela jej do očí.
,,Asi áno. Ale tu máš dvere otvorené." usmiala som sa. A videla som, že ona tiež.
Tak som ju odprevadila až ku dverám a sledovala ju ako odchádza k sebe domov. Ešteže to nemá ďaleko. Len cez ulicu. To je skvelé.
—————————————————
Prešlo pár dní a už som si osvojila niektoré predmety v škole,cestu do školy aj domov a tiež som už poznala niektoré obchody v meste. Pár cestičiek lesom som tiež preskúmala. Nie je to tu ako moje rodné mesto, ale začína sa mi tu páčiť. Je tu pekne, taký kľud. To musím uznať.
Je víkend a takmer obed. A ja stále ležím v posteli, pretože ma celý týždeň zmohol. Slnečné lúče sa od okna odrážali až k mojej posteli a ja som sa pomrvila. Neochotne som sa posadila a zhodila nohy dole z postele. Nohami som hľadala papuče a rukou som sa načiahla po mobil na stolíku vedľa postele. Fuuu toľko správ čo som našla. Pootvárala som to a pri tom som sa postavila a zamierila si to ku dverám. Po sklenených priesvitných schodoch som kráčala dolu a pridržiavala sa bieleho zábradlia ako z rozprávky. Bola som asi ako princezná. Len bez šiat,korunky,topánok. Zasmiala som sa sama pre seba na vlastných myšlienkach.
,,Nejaká si vysmiatá.. nečudujem sa, keď si si pospala nejak veľa." Zasmiala sa na mne mama a ja som sa pozrela na ňu.
,,Akoby si si už nezvykla, že cez víkend doháňam spánok z celého týždňa."
,,Zvykla zvykla. Neboj." Pousmiala sa.
Kráčala som do kuchyne a zacítila som vôňu dnešného obeda. Mmmmm.. palacinky. Milujem palacinky. Mohla by som ich jesť každý deň. Nadýchla som sa z hlboka tej vône. Zobrala som si tanier zo skrinky a nutellu. Natrela som si tri palacinky a posypala som si ich práškovým cukrom. Mama mi zatiaľ naliala jablkový džús do pohára a sadla som si za stôl. S mamou sme sa naobedovali spolu ako vždy cez víkend a prebrali sme nejaké veci. Som rada za tieto chvíle s mamou. Ale aj tak jej nemôžem povedať o Jennie a mojich citoch k nej. Ešte ani sama neviem ako som na tom, vlastne.. Ako sme na tom. Možno ani nemá záujem ona. Zamýšľala som sa zase nad tým, keď mi znova cinkla správa od nej - Ahoj, nešla by si so mnou nakupovať?
Ja: Ahoj, môžme kľudne. Kedy len chceš.
Ona: Dobre. Tak teda za hodinku sa stretneme na uličke.
Ja: Platí. Teším sa. Pá zatiaľ.

——————————————————————
Zatiaľ som si obliekla čierne Nike legíny a maskáčový crop-top. Vlasy som si zaplietla do dvoch vrkočov a jemne som sa namaľovala. Vzala som si svoj čierny vak a zbehla som rýchlo dole. Obula si biele Nike tenisky a otvorila som dvere. Vyšla som pred domom a už som zbadala Jennie ako mi kýva a kráča smerom ku mne. Mala na sebe krásnu nadýchanú modrú sukňu a biele tielko. Vlasy sa jej pohybovali spolu s vetrom, ktorý pofukoval a niektoré pramienky jej popadali do tváre. Oh bola tak rozkošná.
Pozdravili sme sa a vydali sme sa teda do mesta na nákupy. Nebolo to nejak extra ďaleko a tak sme išli pešo. Zbožňovala som tieto chvíle, keď som s ňou bola sama a kráčali sme ulicami mesta.
Nakúpili sme si pár kúskov oblečenie a potom sme sa zastavili na zmrzlinu. Sadli sme si spoločne na lavičku na námestí a rozprávali sme sa. Na chvíľu som sa zahľadela na oblaky, ktoré žiarili ružovou a žltou farbou na oblohe. V tom som zrazu zaregistrovala ako sa ku mne Jennie prisunula a prstom mi prešla po tričku na hrudi a olýzala si ho. Asi mi padlo kúsok zmrzliny. Potom sa do prstu zakusla a pozrela mi do očí. Pozrela som jej do očí aj ja a už som to nevydržala. Teraz alebo nikdy. Naklonila som sa k nej a pobozkala ju.