Láska alebo vášeň? ✔️

Ospravedlnenie

,,Ahoj." pozdravila ma Jennie a prisadla si ku mne do lavice. Odtiahla som sa od nej a vzala som si učebnicu do ruky.

,,Takže teraz ma budeš ignorovať?" naklonila sa ku mne a pery mi priložila k uchu. Prešiel mnou mráz a chvíľu som tak ostala sedieť, no stále som pozerala do knihy. ,,Cítim, že chceš byť so mnou."

,,Mýliš sa." šepla som a odtiahla svoju hlavu od jej pier. Prišiel učiteľ a hodina prebehla v poriadku. Tak isto aj ďalšie. Keď zazvonilo na koniec poslednej hodiny, zbalila som si veci do batohu a vybrala sa na odchod. V tom ma Jennie chytila za zápästie. Strhla som rýchlo rukou a rozbehla som sa preč. Pri skrinkách som narazila na Lisu.

,,Poďme spolu prosím niekam. Nezvládam to už." pozrela som na Lisu a chytila ju za ruku. Ona mi pozrela hlboko do očí a usmiala sa. Pohladila ma po vlasoch a ja som sa na chvíľu usmiala tiež.

,,Takže jej dávaš prednosť? Predo mnou?" objavila sa tam zrazu Jennie a pozerala na nás. ,,Lisa! Ona je moja. Nevezmeš mi ju!!" zvýšila hlas a strčila do nej.

,,O tom by sa mala rozhodnúť ona sama. A nevlastníš ju. Sama si od nej odišla. Tak sa tu teraz nehraj na svätú!" Lisa sa nahnevane na ňu pozrela. A Jennie zas pozrela na mňa.

,,Tak prosím. Vyber si! Ja alebo ona?"

,,J-j-j.. ja.. nemôžem." rozbehla som sa od nich preč. Nemôžem sa rozhodovať medzi nimi. Jednoducho nie. Ani sama to ešte neviem. Prečo mi to robia?

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Si v poriadku? Viem, že to dnes nebolo príjemné. Kľudne prídem ak by si chcela. Pozrieme si film. Nechcem až sa trápiš, to dúfam vieš. Cinkla mi správa od Lisy. Tak som jej odpísala nech príde. Asi to bude lepšie. Zatiaľ som pripravila nejaké jedlo pre nás, keď niekto zazvonil. To už bude ona. Tak som otvorila s úsmevom dvere a pozrela sa na ňu, lenže nestála tam osoba, ktorú som čakala. Stála tam Jennie. Môj úsmev sa stratil a ja som nechápavo na ňu pozrela.

,,Čo tu ty robíš?" spýtala som sa jej.

,,Asi si ma nečakala.. ale Rosé. Ja.." chvíľu bola ticho. A potom si kľakla na kolená a spojila ruky. ,,Viem, že si mi nikdy nechcela ublížiť a ani ja tebe. Tomu prosím ver. Ale zranilo ma, že si vtedy aj teraz dávala prednosť Lise. Ja ťa milujem Rosé.. Počuješ? Milujem ťa! A keď ťa vidím s ňou, vždy sa rozplačem. Prosím.. Veľmi ťa prosím. Odpusť mi to. Odpusť mi všetko."

Tak toto mi vyrazilo na chvíľu dych. Stála som ticho s otvorenými ústami a pozerala na ňu. V tom zdvihla hlavu a pozrela mi uplakanými očami do tých mojich. Povzdychla som si a chytila ju za rameno. Už už som išla niečo povedať, keď sa niečo šuchlo kúsok od nás. Obzrela som sa a zbadala Lisu ako na nás pozerá. Stála kúsok od nás. Počula to? Počula všetko alebo prišla len teraz a nechápe čo sa deje?