Tested Love (SK)

Sedemnásta kapitola

*Ema*

Bolo ráno, zobudila som sa a vidím Michelle. Čo sa stalo? Pýtala som sa samej seba.
,,Už si hore?" pýta sa Michelle.
,,Čo sa stalo?" spýtala som sa.
,,Bola si na nejakej párty. Volala si mi a bola si úplne opitá tak som išla za tebou," chcela pokračovať, ale zastavila som ju.
,,Počkaj! Ako si ma našla?"
,,Povedala si mi to a, keď som prišla dnu, ty si tancovala na parkete a s tým debilom Mikeom potom prišla k nám aj tvoja Elliot," Michelle sa zlomil hlas, ale pokračovala, ,,Elliot ti niečo hovorila, ale vybrala si si mňa a prišli sme ku mne."
,,Čo ďalej?" spýtala som sa.
,,Nič zaspala si, prezliekla som ťa a zaspala som na pohovke vedľa posteli," hovorí mi to s kľudom. Bože už si spomínam ja som, ale hlúpa ach.
,,Si v poriadku?" Pýta sa Michelle.
,,Áno som neboj sa," uistujem ju. Zablikal mi telefón a na displeji ukázalo meno Rachel. Nezdvihnem jej nemám náladu teraz.
,,Nezdvihneš to?" spýtala sa Michelle.
,,Vezmeš ma domov?" opýtala som sa.
,,Áno, len sa obleč, lebo ťa pretiahnem ani nebudem váhať," zachichotala sa Michelle.
,,Michelle!" Zahriakla som ju, ale ona sa iba smiala.
Keď som vystúpila z auta bola zima podišla ku mne no mávnutím ruky som ukazovala, že má ísť. Keď odišla vletela som dnu do tepla.

*O týždeň...*
Prešli dni a zrazu týždeň. Bola som zamknutá v byte ani von som nevychádzala. V robote som mala dovolenku takže mi to vyhovovalo. Vyzerala som strašne zle. Počula som búchanie na dvere.
,,Môžem ísť dnu?" pýta sa Michelle.
,,Nie choď preč!"
,,Prečo?" Michelle sa neustále pýtala.
,,Vyzerám zle a nechcem nikoho vidieť."
,,Mne to nevadí hlavne otvor tie sprosté dvere. Nevideli sme sa už týždeň láska. Už týždeň si tu zamknutá. No tak otvor!" dobiedzala Michelle a mňa príjemne zarazilo, keď mi povedala láska.
Začala som sa červenať a usmievať.
,,Dobre tak po zlom. Vykopnem tie sprosté dvere ak neotvoríš!" rozčulovala sa.
,,Čože??" nechápavo som sa pýtala.
,,Dobre si počula otvor!" počula som, ako búcha a klope na dvere no stále som neotvorila.
,,Nie odíď okamžite!" vyháňala som ju. Ona vážne odišla? Počula som ako sa vzdiaľuje. Ešte viac ma zabolelo na srdci a v hrdle som mala guču. V tom som počula otváranie dverí. Ona sa vrátila?
,,Vážne? Čo si si myslela, že sa nedostanem dnu?" s úsmevom hovorí Michelle.
,,odkiaľ máš vlastne kľúč?"
,,Od upratovačky a nepýtaj sa ma na nič," usmiala sa.
,,Načo si prišla?" spýtala som sa jej.
,,Aby som ťa videla! Mám odísť?"
,,Nie ostaň prosím," prosila som ju. Michelle zamkla dvere a podišla ku mne na posteľ.
,,Tak prečo si tu bola zamknutá?" pýta sa Michelle.
,,Mám rozbité srdce na kúsky a nechcem ublížiť tebe," povedala som jej.
,,Pomôžem ti ho zlepiť kľudne aj celý život," s úsmevom hovorila Michelle. Pobozkala som ju. Bože prečo je takáto? Zazvonil mi mobil na displeji sa objavilo meno Elliot.
,,Kto ti píše?" pýta sa Michelle.
,,Elliot," ticho som odpovedala.
Vyskočila  na nohy a zakričala.
,,Čo chce? Daj ja jej zdvihnem! Ako sa opovažuje ti volať?" rozčúlila sa Michelle.
Rozplakala som sa ani neviem, ako a zdvihla som. Rozprávala som sa s ňou a stále som plakala.
,,Ako to môžeš povedať? Toto nemyslíš vážne," nervolala som sa.
,,Čo sa deje?! Daj mi ju!" Zavesila som jej a mobil sa mi vyšmykol z rúk. Michelle ma utešovala. Ani neviem a ocitli sme s Michelle vedľa seba na posteli. Bola pri mne a znášala ma takú aká som a znášala aj moje výkivy. Zaľúbila som sa zas, ale do osoby čo ležala vedľa mňa a tie jej krásne oči mi povedali všetko, čo som chcela počuť.
,,Kedysi som búchala  dverami, keď mama kričala v kuchyni. Dala som nahlas hudbu, zhúlila sa a snažila som sa nepočúvať každú hádku, pretože všetky boli zbytočné. Prisahala som, že  nebudem ako oni, ale to som bola ešte dieťa. Čím staršia som, tým viac vidím, že moji rodičia boli hrdinovia. Milovať, je ťažké, nie vždy to funguje. Snažíš sa robiť to najlepšie a pritom si neublížiť. Bola som naštvaná, ale teraz už vidím, že niektorých ľudí musíš nechať odísť. To mi proste nedošlo, ale došlo mi to, keď som spoznala teba," hovorila som Michelle.
,,Ja viem aké to je a svet nie je dokonalý, ale nie je to tak zlé ak sa máme navzájom, a to je všetko, čo máme," usmiala sa na mňa Michelle.
,,Neopusti ma prosím," prosila som ju.
,,Mala by si vedieť, že vždy tu budem pre teba," utešovala ma Michelle.
,,Ďakujem láska." Objala ma a moje srdce zas žilo.
,,Práve bolo 11:11, bola som na ceste domov. Prešla som cez dvor a bola som úplne sama. Videla som, ako sa naši hádajú. Tak som sa skryla pod moju posteľ a zapchala som si uši." Objala som Michelle a nejako sme zaspali v mojom náručí.