Tested Love (SK)

Devätnásta kapitola

*Michelle*

Je streda a dnes sa mám stretnúť s mamou po dlhej dobe. Bude tam so mnou aj Ema a dosť sa bojím. Prišli sme na miesto a mama nás čakala pred bytovkou.

,,Ahoj mami," pozdravila som sa tichým hlasom. ,,Michelle!" zvýskla a išla ma objať. ,,Michelle kto je táto mladá slečna? opýtala sa mama. ,,Poďme dnu a poviem ti," povedala som jej.

Prišli sme do vnútra a chcela som naše veci odniesť do mojej starej izby, ale mama nás zavolala do kuchyne.

,,Máš rada kávu?" opýtala sa jej mama. ,,Áno a veľmi," hanblivo odpovedala Ema. ,,A akú si dáš?" ,,Akú máte takú si dám," s úsmevom povedala Em. ,,Aké skromné dievča," usmiala sa mama a ja som sa usmiala tiež. ,,Michelle ty si dáš, čo?" ,,Jedno cappuccino so škoricou," odpovedala som jej. ,,Mami toto je Ema moja frajerka a Ema toto je moja mama Jocelyn," zoznámila som ich a usmiali sa obidve.

Mama a Ema sa objali a rozprávali sa. Ignorovali ma, ale to nevadí som rada, že sa začínajú mať rady.

,,Keď už si tak rozumiete idem ti odniesť tie veci," nervózne som oznámila.

Keď som sa skryla do izby do mojej starej izby pred mamou a Medi vynorili sa mi tie spomienky. V tom vošla Ema.
,,Si v poriadku?" spýtala sa nesmelo Ema. ,,Áno som len sa mi vynorilo pár spomienok, ale rozhodla som sa že tu nebudeme spať" odpovedala som jej tichým hlasom. ,,Prečo? Pekne ostaneme tu," zmätene povedala Ema. ,,Ako chceš láska," povedala som a dala som jej pusu na líce. Pobozkala ma na čelo a zišli sme dole. Mama dole pila kávu a usmievala sa.

,,Už máš cappuccino hotové," ozvala sa mama. ,,Mami môžeme sa porozprávať osamote?" opýtala som sa. ,,Hneď sme tu bejby," dala som jej pusu na líce a išla som za mamou. ,,Dobre počkám tu," povedala Ema a usmiala sa. ,,Tak o čo ide?" pýta sa mama. ,,Ema má pondelok narodeniny a chcem pre ňu usporiadať oslavu môže to byť tu?" spýtala som sa mami. ,,Jasné že áno. Koľko bude mať?" spýtala sa mama. ,,22 prečo?" ,,Takže je od teba staršia," s úsmevom hovorí mama. Po chvíľke plánovania sme sa objavili v kuchyni. Ema nás privítala s plačom v očiach. ,,Čo sa stalo?" spýtal sa. ,,Láska si v poriadku?" ,,Starký zomrel," povedala a začala veľmi plakať.

Odišla do izby no ešte predtým sa rozlúčila s mojou mamou a odišla. Kráčala som za ňou. Sadla si na posteľ vyzerala tak zranene ako malé dieťa, čo príde o zmrzlinu alebo o obľúbenú hračku proste zronené smutné dieťa plné smútku a plaču. Sadla som si vedľa nej a objala som ju. Rozplakala sa viac a utešovala som. Prešla hodina, čo sme sa rozprávali no väčšinou preplakala. Bohvie, čo robí mama. Asi spí alebo niečo také ako vždy. Život je až moc prikrátky, preto treba robiť všetko, aby si si užil každú sekundu. "Pozrel som na ňu a chcel som jej povedať, čo cítim. Lenže potom sa mi pozrela do očí a ja som v tom momente vedel, že všetko, čo poviem, je zbytočné. To ticho, ktoré medzi nami nastalo, znamenalo viac ako milión slov. Skrátka som vedel, že ju milujem." Tento citát ma práve teraz v tejto chvíli vystihoval, teda aj našu situáciu.

*Nasledujúce ráno...*
Odviezla som Emu domov. Chcela ostať so svojou mamou a ja som to chápala. Na druhý deň som jej písala a volala, lenže sa neozývala. Bála som sa no vedela som, že je doma a v bezpečí. Myslela som na ňu a v tom sa na displeji objavilo jej meno.

,,Ema?" nesmelo som sa ozvala. ,,Michelle," povedala moje meno s plačom. ,,Áno?" ,,O týždeň mám narodeniny," smutno povedala Ema. ,,Viem, čo chceš robiť?" spýtala som sa neisto. ,,Hlavne nechcem oslavu prosím," povedala. ,,Dobre, ale bála som sa o teba." ,,Viem.. Prepáč," ospravedlňuje sa Ema. ,,Za, čo?" spýtala som sa jej. ,,Za všetko a že som sa ani neozvala," nariekala Ema. ,,To je v pohode ver mi, mám plán." ,,Aký?" ,,Čo, keby ťa na narodeniny unesieme?" nadšene som sa jej opýtala. ,,Unesieme?" prekvapene sa spýtala Em. ,,No áno pôjde s nami aj mama nemôžem sa jej zbaviť a ešte sa domov nechystá," zasmiala som sa. ,,No dobre," súhlasila Ema. ,,Dobre vidíme sa zajtra" ,,Ahoj" rozlúčili sme sa. Keď som dotelefonovala tak som začula mamku, ako v kuchyni s niečím búcha. ,,Mami Ema bude mať tie narodeniny, ale vieš, čo sa stalo a oslavu nechceme, čo, keby ju unesieme?" navrhla som mame. ,,Keby ju vezmeme do Disneylandu?" opýtala sa nadšene. ,,Bude mať 22 nie 15," zašomrala som. ,,Každý má rád Disney," hájila sa mama. ,,Dobre zbaľ sa zajtra vyrážame," oznámila som jej. Keď sa mama stratila v chodbe vošla som do svojej izby a začala som sa baliť aj ja. V tom mi došla SMS. Bola to Ramona. Skoro mi zabehlo tak som jej odpísala nech sa vypchá, že plány už mám. To dievča mi asi nikdy nedá pokoj.

*Nasledujúce ráno...*
Stáli sme na aute pri dome a vyšla Ema. Bola taká krásna, ale to je ona vždy. Mama ju samozrejme pochválila aj 5 krát, ale ja som z nej nevedela spustiť oči. Ema si to všimla a usmiala sa na mňa. Musela som jej povedať o Ramone, ale nie dnes a teraz. Dnes je jej deň, nemôžem jej ho pokaziť. Celú cestu sme prešli takmer potichu, ale mama sa jej vypytovala plno otázok, a tak prekričali aj hudbu. Keď už sme boli na mieste Ema sa rozžiarila ako jasná hviezda na oblohe. Páčilo sa jej tam a poďakovala malým bozkom na pery. Deň ubehol až moc rýchlo prebehli sme takmer celý Disneyland a bol to ten najlepší zážitok verte mi.

,,Láska ďakujem za najkrajší darček a za deň strávený s vami dvomi," so slzami v očiach hovorí Ema. ,,Láska neďakuj mi boli to tvoje narodeniny, ale ešte koniec nie je," oznámila som jej. ,,Veru ešte je tu jedno prekvapenie," pridala sa aj mama. ,,Čože aké?" nechápavo sa spýtala Ema. ,,Musíme ti zakryť oči," povedala mama.

Mama jej zakryla oči a pokračovali sme do reštaurácií, ktorú vybrala mama osobne. Keď sme došli na miesto čašníčky už vedeli, že prídeme a pripravili nám krásny stôl. Mama dala opatrne Eme dole šatku. Em bola v šoku a ešte som ju takú nikdy nevidela, ale bol to krásny pohľad. Keď sme dojedli prišiel čas na poslednú časť dňa. Mama a ja sme jej zaspievali narodeninovú pesničku, keď priniesli tortu. Medi sfúkla sviečku a niečo si želala.

,,Čo si si želala?" vyzvedala som sa jej. ,,Michell! To sa nehovorí. Ema nepovedz jej ani slovo." obidve sa rozrehotali okrem mňa.
Keď už sme nastupovali do auta uvideli nás Ramona, Elliot, Giselle a Jake. Odkedy k nim patrí tá krava Ramona? Kukla som na Emu no ona stuhla na mieste.