Srdce bojovníka ✔️

25. kapitola

„Latharn, ako? Prečo?"

Hlas mi zlyhal. Znovu som sa myšlienkami vrátila do udalosti, ktorá zmenila celý môj život. Do momentu, keď som si myslela, že moji milovaní umreli. Že ich už nikdy neuvidím.

Pocit smútku, ktorý som vtedy cítila ma znovu zasiahol. Na hrudi som cítila nepovoľujúce zovretie. Bránilo mi v nádychu.

Až nasledujúce slová ma presvedčili, že nesnívam. Po tom všetkom si konečne môžem vydýchnuť a objať muža, s ktorým v ten deň umrelo aj moje srdce. Chytiť sa jeho mohutných pliec a nikdy sa ho nepustiť.

„Lynn, láska moja, poď konečne ku mne. Tak veľmi som dúfal v to, že ťa opäť zovriem vo svojom náručí."

„Och, Latharn!" Môj zrak zastreli slzy.

„Aislynn, počkaj. Mne sa to nepáči!" Niall zachytil moju ruku a znemožnil mi tak vrhnúť sa do roztvorenej Latharnovej náruče.

Chcela som sa na neho rozkričať, že to je Latharn. Moja láska. Že nám pri ňom nič nehrozí, no zarazila som sa, keď som zbadala mužov, ktorí nás obkľúčili.

To musí byť nejaký omyl!

„Ty jej nemáš, čo rozkazovať! Rozumieš, Munster? Tvoje dni sú už spočítané, nie si nič a náš kráľ už tobôž nie!"

S hrôzou som sa otočila naspäť na Latharna a Barden na našu obranu vytasil svoj meč. Taký chlad v jeho očiach som u neho ešte nevidela.

„Latharn, počkaj, čo to vravíš?"

„Nič, Lynn, už mu nemusíš slúžiť ani nič podobné. Náš nový kráľ sa o nás postará. Ale musím uznať, že to ako si sa dokázala votrieť do jeho blízkosti a ešte k tomu stať sa jeho veliteľkou armády... Si úžasná, Lynn."

„Ty? Čo si urobil?" Premkla ma hrôza.

„Konečne som ťa našiel, Lynn. A spolu môžeme tohto... Munstera odpratať z cesty. Kráľ Raigan nám so všetkým pomôže."

„Ty si nás zradil?"

„Aislynn, čo to do teba vošlo. To ti ten niktoš vymyl mozog alebo čo? Teraz sa tým nemôžem zdržovať. Musím hentoho," kývol hlavou smerom k Niallovi, „dopratať do hradu a my sa potom porozprávame, dobre láska?"

Latharnova dlaň sa priblížila k mojej tvári. Chcel ma pohladiť, ale ja som spravila krok dozadu. „Nikam s tebou nejdeme!" zvrieskla som.

Latharn si frustrovane vzdychol a otočil sa na mužov, ktorí nás obkľúčili. „Toho druhého zneškodnite, potrebujeme len kráľa."

Rýchlosťou blesku som sa otočila k Bardenovi. Chcela som tasiť svoje dýky a pomôcť mu. Dve silné ruky ma však pevne zovreli a ja som tak zostala nútená pozerať sa na hrot meča, ktorý trčal Bardenovi z hrude a na jeho hrôzy plný pohľad.

Chcela som vykríknuť, no ústa mi zakryla tkanina, ktorá bola nasiaknutá niečím, čo spôsobilo, že ma pohltila temnota.

************************************

Prebudila som sa na prudké nadhodenie a tupú bolesť hlavy, ktorú mi spôsobil nasledujúci náraz. Hneď ako som precitla, vyskočila som na nohy a snažila sa zorientovať, kde som.

Niekto však so mnou šklbol tak silno, až som sa zvalila naspäť na sedadlo koča, do ktorého nás nasúkali. Latharnove paprče ma neoblomne držali a pritískali k jeho hrudi. Rukou som si chcela nahmatať bolestivé miesto na hlave, no mala som ju pevne zviazanú aj s druhou rukou pred sebou.

Prešla mnou vlna nesmierneho hnevu. Stačil mi jediný pohľad na zviazaného Nialla a jeho ľadový pohľad a už som ho v sebe neudržala. Osopila som sa na Latharna a snažila sa od neho dostať, čo najďalej. Bolo mi to k ničomu, a preto som začala zúriť ešte viac.

„Pusť ma! Okamžite!"

„Lynn," zašepkal mi Latharn do ucha.

„Ty, ty, ty... " Nemohla som sa vymotať z jeho zovretia.

„Lynn, počúvaj ma. Zbavíme sa tohto darmožráča raz a navždy. Predstav si, ako nám bude v našom kráľovstve bez neho. Raigan mi dokonca ponúkol jedno vysoko postavené miesto na hrade, nebudeme viac otročiť. Naopak, budeme si žiť ako v bavlnke."

„Ak si myslíš, že sa Niallovou smrťou všetko vyrieši, si na veľkom omyle!"

„Aislynn, mlč!" vyštekol Niall a pozrel na mňa prísnym pohľadom.

„Niall, ale on ťa zabije!"

Niall však na mňa pozrel pohľadom, v ktorom som vyčítala: „Aspoň nezabije teba!"

„Ale to nedovolím!" vykríkla som zúfalo a pred očami sa mi mihol obraz prebodnutého Bardena. „Ty obluda! Hovädo! Vrah!" rozkričala som sa z plného hrdla.

„Čuš!" zavrčal pomedzi zuby Latharn.

„Okamžite nás pusti, pre lásku, ktorú v sebe cítiš, pusti nás!"

„Zošalela si? Toto všetko som nerobil len pre to, aby som toho bastarda teraz pustil! Lynn, myslel som si, že ty tomu budeš rozumieť. Barr a Bevyn to nepochopili, ale ty musíš vedieť, že to robím pre nás!"

Zamrzla som. Svet naokolo akoby zastal a moje myšlienky sa zamerali iba na dve mená, ktoré Latharnovi vyšli z úst.

„Barr, Bevyn, ako... ? Ty si ich zabil!!! Ty odporný sprostý vrah. Zabijem ťa, počuješ? Zakrútim tým tvojim spráchniveným krkom, telo rozštvrtím a hodím túlavým psom a tú tvoju vyšinutú gebuľu zakopem do sračiek. Ty kus hovna! Nie si nič, počuješ! Všetko si zničil, všetko a ja teraz zničím teba!"

„Buď ticho, ženská. Keby ma tí dvaja počúvali boli by tu! Ich smola!"

„Boli to naši priatelia!" zrevala som na plné hrdlo.

„Boli to obyčajní zlodeji a ty tiež! Teraz zo seba robíš neviem čo, ale si len obyčajná..."

„Aislynn, urážať nebudeš, počul si!" ozval sa rozčúlený Niall.

„Ale, hneď mi bolo divné ako si sa dokázala tak rýchlo vypracovať. Takže nie si len veliteľka armády, ale jeho spoločníčka v posteli, čo?"

„Niall je môj..."

„Aislynn, nie. Mlč!" vyštekol Niall a Latharn sa zamračil.

„Takže je to pravda? Ja som toto všetko robil pre teba, ale ty si hneď skočila na ďalšieho, keď si zistila, že som mŕtvy."

„Je mi jedno, čo si o mne myslíš. Vrah ako ty, mi môže byť ukradnutý!" povedala som so slzami v očiach a napľula mu do ksichtu. Tak ako som ho pred tým milovala, ho teraz nenávidím.

Nestihla som sa znovu ani nadýchnuť, aby som mu pekne od pľúc vykričala všetko, čo som mala na jazyku. Latharnova ruka ma zasiahla presne do hlavy a znovu ma zahalila temnota.