venujem dokonalosti. jimmy6913
•••
"Chcem o tebe vedieť viac!" vyhŕknem bez rozmyslenia.
"Dobre, pýtaj sa." povie kľudne a na tvári mu ostáva vážny výraz.
"Tak napríklad," začnem skôr ako si vôbec rozmyslím otázku "prečo si vtedy z nemocnice musel odísť?"
"Normálna baba by sa ma spýtala, koľko mám rokov. Alebo na moje ex." rehoce sa.
Zvraštím obočie.
"No dobre" začne ospravedlňujúco "v rodine mám jasné pravidlá. Otec pracuje vo farmaceutickej firme a mama je právnička. To vysvetľuje drahé darčeky, mám totiž bezodné konto." vzdychne si, akoby prachy boli na obtiaž, alebo nanič. "Všetko, na čom im záleží, je naše dokonalé správanie a prospech v škole. Mám denný harmonogram, ktorý musím dodržiavať do minúty a..." zatne päste a odmlčí sa. Potom sa na mňa znenazdajky pozrie.
"S tebou sa cítim byť voľný." Tá veta mi doznieva v hlave ako ozvena. Aj ja s tebou, pomyslím si, ale mlčím. Znelo by to čudne, ja mám ten život o ktorom on len sníva.
Po chvíli sa spamätá, zatrasie hlavou a pomaly sa opýta: "Nejaké ďalšie nejasnosti ohľadom mojej osoby?"
Zaškerím sa. "Tak budem podľa tvojich požiadaviek normálnej baby a dovolím si spýtať sa, koľko máš rokov."
Pre zmenu zvraští obočie on.
"Sedemnásť. A tvoja mienka o mojich požiadavkach je nesprávna" povie s dôrazom na slove 'požiadavkach'.
"Ty si Gloria Doblisová, máš šestnásť rokov, narodená 24.10., žiješ s otcom, si jedináčik..." preruší ho až môj vystrašený výraz. Je toto prvý krát, čo si niečo dôkladne nepremyslel?
"Chcel som tým len naznačiť...že chcem o tebe vedieť veci, ktoré sa nikde nedočítam." dokončí.
Aha, jasné, došlo mi to. Má príliš vplyvných rodičov, aby sa nedostal k hocičomu, na čo si zmyslí.
Po mojom dlhom mlčaní sa znova ozve: "Ako si spoznala Green Day?"
Zložím sa na zem a obijmem si kolená.
"Moja mama...bola fanušíčka...dala mi svoju mp3. To vysvetľuje dôvod, prečo žijem s otcom. Je mŕtva" poviem všetko tým istým tónom v hlase.
Nepovie frázičky typu 'je mi to ľúto' alebo 'úprimnú sústrasť', za čo som mu nekonečne vďačná. Asi na dve sekundy ma silno chytí za ruku a hneď vyberá gitaru z púzdra.
"Toto tu," poklopkáva po nej, "sa iným menom volá 'vypni a zabudni na všetko'." usmieva sa povzbudivo.
No okay, so zoznamovaním sme očividne skončili. Zase sa ponorím do jeho hlasu a melódie vychádzajúcej z gitary, ale netrvá to tak dlho ako si prajem.
"Čo vieš zahrať ty?" preruší ma z tranzu. "Ja? Nič, ani akord." pobavene odpovedám.
"To nič" bez zaváhania mi poločí gitaru do lona, kľakne si za mňa a ukladá mi prsty na pražec. "Toto je G" povie, akoby som bola jeho činnosťou nejako extra nadšená.
"Ale ja nemám záujem..."
"Ale máš, teraz prejdi po strunách" zavelí sebavedome.
Opatrne poslúchnem a pochybovačne k nemu zdvihnem zrak.
"Bolo to super, si rodený talent. Len sa toho neboj."
Pochybovačný výraz zintenzívnie.
Milujem keď hrá a nie je to iba kvôli tomu dokonalému zvuku. Keď má v ruke gitaru, jeho oči sa z uväznených a smutných premenia na oči ako ľad roztápajúci a ligotajúci sa na slnku. Je ako vymenený, robí ho to šťastným, spôsobom, ktorý je nad moje chápanie. Toto som ešte nezažila.
Môj prvý a jediný takpovediac vzťah vydržal tri týždne. Miro bol vtipný aj celkom obstojne pekný chalan. Po dvadsiatich minútach poznania ma bozkával, nikdy sa nepýtal ako sa mám a z jeho sebavedomia a narcizmu sa mi dvíhal žalúdok. Keď ma po dvoch týždňoch nedostal do postele, správal sa ku mne akoby som nevedela doceniť jeho dokonalosť.
Akoby som však mohla spať s chalanmi, keď nič necítim ani pri bozkoch? Bolo by to pokrytecké.
Neskôr na mňa zanevrel úplne, ale o niečom ako 'zlomenie srdca' sa tu nedá hovoriť. Bola to len sladká úľava. Sloboda. Voľnosť. Šťastie.
Benjamín však uprednostňuje vyčariť mi úsmev na tvári malými a premyslenými prekvapeniami. Takto pokračuje najbližšiu hodinu, vysvetľuje, tlačí mi do hlavy nové a nové akordy a poskakuje okolo mňa a napráva mi prsty, akoby to bola najlepšia činnosť na svete.
"Ako si sa dostal ku Green Day ty?" spýtam sa po tom, ako zhodnotí, že na dnes mám dosť. Neskrývam zvedavosť v hlase.
Prehrabne si vlasy, ktoré dnes nemá nijako upravené. "Cez gitaru, keď som pred desiatimi rokmi začínal." S rešpektom prikývnem. "A ku gitare cez najlepšieho kamaráta. Je super počúvať hudbu, ale hraním si k nej bližšie." skonštatuje čakajúc, že hneď zajtra si kúpim gitaru a budem s ním vášnivo zdieľať všetky jeho závislosti.
"Nie, ja...nie som typ, čo si toto dobrovoľne zoberie do ruky. S tebou sa však budem vzdelávať s radosťou." Neochotne prikývne, čo mi dáva signál, že hranie so mnou neberie iba ako zámienku ma baliť. Chce, aby som bola fakt dobrá.
Z vrecka vytiahne najnovší iPhone, skontroluje čas a znechutene zavrčí, že musí ísť. Všetka jeho nálada, všetok život a nadšenie sa vytráca bolestivo rýchlo.
"Tak ahoj" hlesnem keď položí nohu na okno. Na to sa vyšvihne naspäť. Zdvihne ma zo zeme. Oči mám vo výške jeho krku. Nenávidím svoju výšku. Ani si to nezaslúži volať sa výška, pravé pomenovanie by bolo skôr 'nížka'.
Ďalej sa všetko deje príliš rýchlo. Chytí ma pevne za boky a zdvihne do vzduchu. Nemám na výber a tak si nejako prekrížim okolo neho nohy. A potom ma pobozká. Bodka. Koniec. Nedýcham.
Ten bozk bol...fuu...aké by mali byť prvé bozky? Väčšinou bývajú nesmelé a letmé, alebo čo mám ja skúsenosti, slizké a hltavé. On ma však pobozkal vášnivo, akoby naliehavo a zároveň jemne, citlivo a dokonalo premyslene. Telom mi veľmi rýchlo po sebe prebehli vlny šťastia.
Nečakal kým mu bozk opätujem. Ďalší dôkaz, že tento chalan nie je normálny. Nenormálny chalan, ktorý sa dokonale bozkáva. To som si mohla fakt spôsobiť iba ja.
Odtiahol sa odo mňa a položil ma na zem. Chvíľu sa do mňa vpíjal pohľadom. Prišlo mi to ako večnosť. Nepartne som sa triasla a skúmala jeho tenké pery...dokonalé lícne kosti a úzku bradu. Potom ma pobozkal na čelo a zmizol. Ako nič. Zdola ešte zahlásil že cez víkend tu nebude a už ho nebolo.
Už som sa na neho však nevedela hnevať, ani ma v hlave nezožierali vtieravé myšlienky. Ako nadrogovaná si otvorím energeťák. 'Na tvoje skoré vytriezvenie, Gloria' pripijem si sama so sebou, odchlipnem si a rukou sa opriem o stenu. Na nohy sa momentálne spoľahnúť nedá.
