vďaka za povzbudenia MarsMallow_007
•••
"Dobré ráno dokonalosť" je prvé čo počujem, keď rozlepím oči. Ben sa lakťom opiera o moju zošitú tašku a rukou si podopiera si hlavu.
"Idem si domov po veci do školy. Maj sa." povie priškrtene a pobozká ma, čo nenechám bez odozvy a už sa bozkávame a nevieme sa rozlúčiť. Veď predsa je to prvý krát, čo iba tak nezmizol.
Naveľa ho pustím a odprevadím úsmevom. Potom poskakujúc a popiskujúc si vyberiem sa do školy.
Všetkých v triede obdarím širokánskym úsmevom na čo si vyslúžim dva tucty prekvapených tvárí. A čo viac, linku nám mierne rozmazanú a potrebovala by som nutne sprchu, hlavne umyť vlasy.
Týždeň prebieha v duchu: idem do školy a tam mám absolútne povznesenú náladu, po škole som s Benom a domov sa prídem len vyspať, aby som sa čo najviac vyhýbala Anastasii, ktorá sa k nám pomaly sťahuje. Včera napríklad dotrepala polovicu klenotníctva. Stále je obvešaná nejakým tým zlatým náhrdelníkom a prehnane milo sa usmeje akonáhle ma uvidí. Na to jej väčšinou vyplazím jazyk alebo ukážem prostredník. Alebo oboje. Podľa nálady.
Benjamín odchádza vždy okolo tretej, kvôli noci strávenej na streche. Keď mi opisoval, ako mu zakázali do piatku skúšky so skupinou, mala som chuť kričať.
"Je strašné byť voči nim úplne bezmocný. Nemôžem spraviť nič. Ak niečo spravím, následky budú niekoľko krát horšie. Dokonca mi môžu gitary zobrať úplne." hovoril a ja som sa premáhala, aby som nepovedala 'chápem ťa'.
Nie, nemohla som ho chápať. Nevedela som si to ani len predstaviť. Prečo potom mi niečo v mojom vnútri tak neochvejne tvrdilo, že to cítim s ním? Žalúdok som mala stiahnutý a hlavu plnú otázok. Celé moje telo reagovalo na každé jeho trápenie, akoby sa každá starosť týkala aj mňa.
Každý deň sme spoločnú hodinu využili naplno. Behali sme po múriku mestskej fontány, zastali hocikde na ulici, pozreli sa na seba a znedazdajky sa začali bozkávať. Smiali sa a hovorili si o sebe nové veci, viac sa spoznávali.
"Teba fakt baví fyzika?" pozerám sa naňho ako na mimozemšťana.
"Skôr praktická" usmieva sa. "V skúšobni som robil osvetlenie."
Uznanlivo sa naňho pozriem a napijem sa z Kofoly čumiac na štyri nasprejované čiarky vedľa seba preškrtnuté piatou.
•••
"S niekym ťa musím zoznámiť" ťahá ma za rukáv a polovicu jeho slov prehlušia autá, ktoré po nás trúbia.
Má super náladu, lebo dnes sa mu trest skončil. Konečne je piatok.
Ťahá ma cez celé mesto až sa dostaneme do veľkého otvoreného priestranstva s jednou pracovnou búdou. Vyzerá ako dielňa. Alebo niečo také.
Je celá zhrdzavená a má dvere na zámok, ktorý už vyzerá lepšie a novšie. Ben rozkopne dvere a zvnútra na mňa pozerajú dva páry očí.
"Ohh bože" podíde ku mne vyrehotaný chalan a ani sa neunúva potláčať vzrušenie. Kútiky má vytiahnuté až niekde k ušiam. Ale úsmev nie je jediná vec, ktorú sa oplatí si na ňom všimnúť.
Benjamín sa naňho pozrie vražedným pohľadom, ale on si z toho nič nerobí.
"Neviem kto si. Jediné čo viem je, že tento tu lúzer si ťa nezaslúži" smeje sa ukazujúc na Bena. Ten sa neudrží a zdvihne kútiky tiež. A ja vlastne tiež.
Pozorne si to stvorenie obzriem. Má asi 30 centimetrové číro zafarbené na zeleno-ružovo. Tričko skôr nemá ako má. Má ho celé dotrhané a popísané niečim neprečítateľným a vyblednutým. Jednu nohavicu má červenú a druhú čiernu, čo rozoznávam len tak tak, lebo tam má nažehlovačky rôznych skupín. Sum 41 tam zazriem asi desat krát.
A škerí sa. Škerí sa stále.
Druhý ksicht patrí basgitaristovi. Sedí na bedni a ledva odtrhne zrak od strún, po ktorých opakovane vybrnkáva tú istú melódiu. Husté vlasy špinavo blonďavej farby má zviazané do vrkoča. Jeho oblečenie nasvečuje typickému metalistovi...a správanie flegmatikovi.
Páčia sa mi. Obidvaja.
"Toto je Gloria" odkašle si Ben.
"A, Gloria...toto sú.."
"GLOOORIAAA, VIVA LA GLOOORIAAAA!!" preruší ho chalan s čírom a trieska paličkami po stenách a poskakuje. Usmievam sa a pridám sa k nemu, milujem tú pesničku.
Ben sa vzdáva. Nikto ho nerešpektuje. Keď si Číro všimne jeho napálený výraz, nahne sa nad neho a spustí ďalšiu:
"Nobody likes you,
everyone left you,
there all out without you
having fun."
Basgitarista sa postaví a podíde ku mne.
"Tebe sa tu asi momentálne nikto nevenuje. Ja som Johnny, uhm...všetci ma tak volajú" žmurkne.
Spoločne obrátime zrak k Benovi a k 'tomu s čírom', ako sa držia okolo pliec a spievajúc si 'Letterbomb'. Ten chalan spieva dokonalo. Benov hlas je síce plný a upokojujúci, ale jeho je navyše plný punkovej energie a drzosti.
"A ako sa volá on?" spýtam sa zrejme trochu nahlas, lebo sa na mňa všetci pozerajú a potláčajú smiech.
"Uhm, no...mňa títo tú zaostalci volajú Jež." ospravedlňujúco sa na mňa pozrie.
"Prečo Jež?" spýtam sa nechápavo, čím si vyslúžim pochechtávanie všade naokolo.
"Lebo rád pichá" vyhlási Ben a celá skupina vybuchne do hurónskeho rehotu.
