Daughter of the Mafia

1

,,Moon! Dnes si ako mŕtvola, čo sa to s tebou deje?"zastavila som sa.
,,Som unavená, slečna. V noci som nemohla spať"slečna Kate prišla ku mne a pravou rukou ma pretočila na chrbát.
,,Ale tvojho protivníka nebude zaujímať, či si v noci spala alebo nie. Takýmto spôsobom ťa zabije"ostatné dievčatá sa začali smiať. Postavila som sa a vyrovnala sa.
,,Už sa to nezopakuje, slečna"povedala som. Slečna Kate prikývla a odišla späť na svoje miesto.

Po tréningu sme sa všetky šli prezliecť do šatní. Takmer každý šiel po dvojiciach, či skupinkách, len ja som opäť ostala posledná úplne sama ako taká čierna ovečka.
Otvorila som dvere do svojej šatni a vzala si svoju uniformu. Pozrela som sa do zrkadla a povedala si: ,,si nádherná a silná žena, Kim Moon, nenechaj sa nikým zhodiť na kolená"to si vždy opakujem, keď sa cítim zle. Takže vlastne stále. Povzbudzujem sa.

Možno sa pýtate, kto som a kde je Kim BeomByung ...

Flashback

Byung pov

,,Povedali sme ti, že si na rade. A aha... sedíš tu bezmocne priviazaná o stoličku s páskou na ústach. Teraz je tvoj osud už len v mojich rukách. A nikto ťa už nezachráni"povedal môj únosca a namieril na mňa zbraň, no zastavil sa a odlepil mi pásku z úst.
,, Posledné slová?"opýtal sa.
,,Prosím, nechaj moju dcéru žiť. To je to jediné o čo ťa žiadam"povedala som so slzami v očiach.
Zamyslel sa, no nakoniec povedal: ,,ak sa mi nebude pliesť do cesty, tak ju nezabijem"vystrelil.

Koniec flashbacku

Moon pov

,,Argh!"hodila som svoju topánku do steny a následne sa rozplakala.
Vážne by som chcela vedieť, prečo ma môj otec dal sem do tejto diery!
Prezlečená do svojej uniformy som sa vybrala do jedálne, kde už skoro všetky dievčatá sedeli za veľkým stolom a čakali na večeru, ktorú by mali každú chvíľu sluhovia priniesť.
Každé dievča malo rovnakú uniformu a rovnako učesané vlasy. Rozoznali nás iba podľa farby našich vlasov a tvári.
Po chvíli sluhovia priniesli našu večeru. Čakali sme pokiaľ bude mať večeru každý a kým nám nedajú vychovávateľky povel na večeranie. Čo sa stalo o necelé dve minúty.
Všetci sme ticho jedli. V miestnosti bol počuť iba zvuk príbora. Nikto z nás nepovedal ani slovo.
Odrazu sa do jedálne rozrazili dvere. Takmer všetci prestali jesť a pozreli sa na muža, ktorý vošiel do jedálne. Podišiel ku jednej z vychovávateliek a niečo jej povedal. Vychovávateľka sa na mňa pozrela.
,,Slečna Moon, poďte s nami"povedala. S menším strachom som sa vybrala za nimi. Takmer všetky dievčatá ma sledovali.
Spoločne s vychovávateľkou a tým mužom sme sa vybrali na chodbu.
,,Dobrý deň, Kim Moon. Volám sa John. Už niekoľko rokov sledujeme ako bojuješ. Máš úžasné pokroky a rozhodli sme sa, že ťa vezmeme k sebe. Vycvičíme z teba veľkú bojovnicu, ktorú nič nezastaví. Nie, neberiem ako odpoveď. Ešte dnes večer ťa berieme so sebou"povedal. Ja som mu na to vôbec nevedela odpovedať.
,,Hm, fajn. Idem si zbaliť veci"povedala som a vybrala sa do svojej izby, kde som si nahádzala veci do kufra. Nebolo toho veľa. Predsa len som takmer stále nosila uniformu.
Počas balenia mi niekto zaklopal na dvere a tým prerušil moju prácu. Zakričala som: ,, ďalej". Hneď na to vstúpila slečna Kate do mojej izby.
,,Priniesla som ti tvoju novú uniformu, ktorú mi dal pán John"povedala a uniformu položila na posteľ. Poďakovala som sa. Slečna Kate si vydýchla a sadla si na posteľ.
,,Vieš...mala som ťa veľmi rada ako svoju žiačku. Ak mám pravdu povediac, tak mi budeš chýbať"jemne som sa usmiala.
,,Aj vy mne budete chýbať, slečna"tentokrát sa ona usmiala.
,,Pôjdeš na miesto, kde ti dajú väčší priestor ukázať, čo v tebe je. Máš v sebe oheň, ktorý nevyužívaš, tak ako by si mala. Ako sa vlastne volali tvoji rodičia?"opýtala sa.
,,Matka sa volala Byung a otec Taehyung. Ak mám pravdu povediac, tak nič iné o nich neviem"povedala som. Slečna Kate mi na to nič nepovedala a iba ma objala.

Po pár hodinách som sa s taškou mojich vecí, ktorých nebolo veľa vybrala aj s Johnom do lietadla.
Cesta trvala celkom dlho. Prišli sme tam až uprostred noci.
Spolu s Johnom som sa vybrala do obrovskej izby, kde spalo niekoľko dievčat. Ja som si tiež ľahla a takmer okamžite zaspala.

Zobudila som sa na nepríjemný zvuk zvončeka. Všetky dievčatá okamžite vstali a obliekli sa. Ja som ich nasledovala. Robila som všetko to čo ony.
Upravené sme sa všetky za sebou vybrali tým istým tempom do jedálne, kde nás už čakali raňajky. Každá si sadla za stôl, no nikto sa raňajok ani nedotkol až pokiaľ hodiny neodbili osem hodín. Každá ako na povel začala raňajkovať.

Po raňajkách sme sa vybrali do veľkej miestnosti. Každá z nich si vzala jednu zo zbraní. Teda okrem mňa. Ja som sa postavila na jeden z kraja miestnosti a pozerala sa na ich kroky. Až pokiaľ neprišla pravdepodobne naša cvičiteľka.
Všetky dievčatá prestali nacvičovať a rovno sa postavili.
,, Dobré ráno, dámy" hlasno povedala, aby ju každá počula.
,,Dobré ráno, slečna. Sme pripravené na ďalšiu lekciu"povedali všetky naraz. Slečna si obzrela všetky dievčatá až pokiaľ pohľadom nezastavila na mne.
,,Ty si tu nová, že? Tá čo ju každý chváli"opýtala sa ma. Jemne som prikývla.
,,Poď ku mne"zavelila. Pomalým krokom som k nej podišla. Slečna si ma celú obzrela.
,,Caroline...poď k nám"zavolala si jedno z dievčat. Tá prišla k nej. Bolo to vysoké dievča s havraními vlasmi, krásne hnedými očami a ružovými perami. Na tvári mala akúsi jazvu, ktorá jej prechádzala cez čelo.
,,Áno, slečna?"ozvala sa.
,,Keďže máme tu novú, ktorú každý chváli, tak nám ukáže čo vie. A ty keďže si jedna z najlepších, tak budeš s ňou bojovať"Caroline prikývla.
Hneď na to na mňa skočila. Bolo to nečakané, ale nenechala som sa. Uhýbala som sa jej útokom, no keď som si bola istá, že je ten správny čas zaútočiť, tak som jej chytila ruku a bolestivo ju zhodila s chrbtom na zem. Zasyčala od bolesti.
,,Hmm. Úchvatné...ako sa voláš?"opýtala sa ma slečna.
,,Volám sa Moon, slečna"povedala som. Caroline sa postavila, nepekným pohľadom sa na mňa pozrela a postavila sa na svoje miesto.
,,Moon...choď sa postaviť do stredu"prikázala mi. Ja som len prikývla a urobila to, čo mi prikázala.

Následne sme šli cvičiť. Najprv sme bojovali a potom tancovali balet. Keď sme skončili, tak sme sa vybrali na obed. Opäť sme počkali pokiaľ neodbili hodiny dvanásť hodín a až tak sme začali obedovať.

Po obede sme sa všetky vybrali do akejsi bielej miestnosti, kde si každá sadla na akési nemocničné lehátko. Asi to je iba prehliadka. V mojom domove sme mali niečo podobné. Dva krát do týždňa sme mali prehliadku, či je všetko v poriadku a ak nebolo, tak vady zneškodnili. Teda asi len presunuli do iného dajme tomu, že oddelenia, pretože tie dievčatá už potom nikto nevidel.
,,Slečna Moon...musíme vám urobiť testy, keďže ste tu nová, tak počkajte prosím vás pokiaľ neskontrolujeme všetky dievčatá, či sú v poriadku"povedal muž oblečený v bielom. Prikývla som a čakala.
Po takmer desiatich minútach, keď boli všetky dievčatá už preč, tak si ma zavolali na lehátko. Ľahla som si a pozerala do stropu. Okolo mňa bolo veľa doktorov a doktoriek, ktorý mi dali do ruky infúziu.
Cítila som ako mi to prúdi po celom tele. Začala som nejako slabo vidieť. Všetko ma bolelo a chcela som si vytrhnúť ruku od infúzie, no bola som priviazaná o lehátko a tak som sa ani nemohla hýbať. Srdce mi bilo ako o život a mala som pocit, že každú chvíľu vyskočí von. Bolo to niečo hrozné.
Vyplo ma to...

Zdravim Vas drahi citatelia!! Takze mame tu dalsiu cast sister of the mafia, no tentokrat je to daughter of the mafia ako ste si mohli vsimnut. Viem, ze je to asi matuce, no vsetko sa Vam vysvetli postupom casu <3
byebye

- ospravedlňujem sa za gramatické chyby, či preklepy