Daughter of the Mafia

4

Tak ako vždy som čakala ráno na Johna v jeho kancelárii. Bola som na minútu presne.
,,Dobré ráno 382. Dnes pôjdeš za Elif a dostaneš z nej informácie. Budeš sa jej pýtať na nášho hľadaného, všetky informácie o ňom sú potrebné. Snaž sa vyhnúť pozornosti, nechceme mať problémy a taktiež sa snaž nestretnúť jej dcéru Danielle. Je možnosť, že tam bude, no môžeš ju omráčiť. Lietadlo máš na streche. Vezmi si svoje zbrane a priprav sa na odlet. O desať minút vyrážaš a 230 pôjde s tebou"povedal John.
,,Rozkaz"odišla som z miestnosti a vybrala sa do skladu so zbraňami. Vzala som si všetko, čo by sa mi mohlo hodiť a vybrala sa do lietadla kde už 230 čakala.
Sadla som si za volant a vyrazila na miesto misie.

Cesta trvala hodinu, no nakoniec sme došli na určený cieľ. S lietadlom sme pristáli na vysokej budove.
Spoločne s 230 sme vystúpili z lietadla a pomocou lana sme skĺzli dole.
Šli sme po ceste okolo žebrákoch, bezdomovcov a ďalších ľudí v potrhanom a špinavom oblečení.
,,John, sme na mieste"povedala som, keď sme zastavili pred domom Elif.
,,Choďte nenápadne dovnútra, ale každá z inej strany"povedal. Následne som to povedala 230 a urobili tak ako sme mali.
Šla som zozadu popri stene rozpadajúceho sa domu až pokiaľ som nedošla k oknu.
Nenápadne som sa tam pozrela a uvidela som Danielle.
Zaklopala som na okno a skryla sa z dohľadu. Danielle otvorila okno a vystrčila z neho hlavu, čiže som ju za ňu chytila a prehodila ju von. Následne som jej dala k tvári omráčujúcu látku a nechala ležať na zemi.
,,Danielle je omráčena, idem dovnútra"povedala som cez sluchátko číslu 230 a následne preliezla okno.
Ocitla som sa v kuchyni a pomaly šla do ďalšej izby z ktorej sa ozývalo rádio.
Nenápadne som sa pozrela dovnútra izby. Na gauči sedela Elif, ktorá zaspala a za ňou bolo číslo 230.
Prišla som k nim a zatriasla s Elif, ktorá keď otvorila oči, tak sa ma zľakla.
,,Aman Tanrım! bu evden çık!"povedala Elif.
,,Burada ne halt ediyorsun?!"postavila sa a začala ma strkať a tak číslo 230 jej priložila zbraň k hlave. Elif sa ukľudnila.
,,Polis senin için príde"odrazu som začala rozumieť, čo Elif rozpráva. Akoby sa v mojej mysli niečo zaplo.
,,Potrebujeme sa opýtať len pár otázok, Elif"povedala som po turecky aj keď turečtinu som sa nikdy neučila.
,,Kde je moja dcéra Danielle?"opýtala sa.
,,Spí. Elif, žiadam ťa, aby si sa ukľudnila a odpovedala mi na otázky pravdivo a bez problémov, inak 230 ti rozstrelí mozog"bála sa.
,,Mne je to už jedno, aj tak mám nádor na mozgu"pozrela som sa na 230 a tá zas na mňa.
230 sa naklonila k Elifinemu uchu a povedala: ,,ale Danielle má ešte život pred sebou. Snáď ju nechcete zabiť"
,,Fajn, poviem vám všetko čo viem!"
,,Takto sa mi to páči"povedala 230.
,,Kde sa nachádza Kevin Bave?"opýtala som sa.
,,Kevin? Čo s ním chcete urobiť?! Nechajte môjho syna na pokoji!"
,,Chceme sa s ním porozprávať"Elif sa zamyslela, no nakoniec si povzdychla.
,,Čo chcete vedieť?"
,,Kde sa nachádza?"
,,Má laboratórium v Amerike. Snaží sa vymyslieť liek, aby ma uzdravil"
,,Kde má laboratórium?"opýtala som sa.
,,Pamätám si, že mi vravel o New Yorku v čínskej štvrti, ale presne kde už neviem"
,,Pracuje sám?"
,,Nie, má tam pomocníkov. Viac informácií vážne neviem, nie je so mnou v kontakte už veľmi dlho"
,,Fajn, ďakujeme za spoluprácu"hodila som jej menší balík peniazoch.
,,Aby si mlčala. Ak sa dozvieme, že si niečo vravela, tak ver tomu, že svoje deti už nikdy neuvidíš"prikývla.
S 230 sme sa vybrali von z domu a opäť prechádzali cez uličku, kde boli žobráci, či otravní obchodníci, ktorí núkali všelijaké hlúposti.

Vyšli sme po stene na strechu budovy, kde sme mali naše lietadlo a nastúpili sme. Nastavila som ďalší náš cieľ.
,,John, mierime do spojených štátov. Presne New York, čínska štvrť"
,,Fajn 382, ak budú problémy, ohláste sa mi"povedal.
,,Rozkaz"spojenie sa zrušilo. Vyleteli sme s lietadlom a namierili si na našu misiu.
,,Ako dlho si agentka?"opýtala som sa 230.
,,Vyrástala som ňou. Je to môj domov"
,,Pamätáš si na svoju rodinu?"
,,Nepamätám si na nič iné, iba na moje misie a tie roky, čo som tu. Občas mám pocit, že to už nie som ja... že to nechcem robiť, no aj napriek tomu ma niečo núti a ja neviem prísť na to čo. Občas predtým ako idem niekoho zabiť si v hlave poviem: ,,prečo to robím?", no nedokážem sa ovládnuť"na sekundu som sa na ňu pozrela, no hneď na to som opäť svoj pohľad namierila na oblohu.
,,Ty si niečo pamätáš?"opýtala sa ma.
,,Jediné, čo si pamätám je to, že som bola vychovaná v domove a John si ma potom vzal k vám. To je všetko, na nič iné si nedokážem spomenúť, no nerozmýšľam veľmi nad tým"prikývla. Opäť nastalo medzi nami ticho, no vôbec mi to nevadilo. Sústredila som sa na cestu do Ameriky a myslela som na misiu.

Keď sme tam došli, bola už tma. Pristála som opäť na streche vysokej budovy v čínskej štvrti.
S 230 sme zišli dole z budovy a ocitli sa v užšej uličke v ktorej bola banda mužov.
,,Pozrite aké špiónky! Chcete sa pridať k nám dámy?"ozval sa jeden z nich. Ignorovali sme ho a šli svojou cestou.
No nedal si pokoj a pribehol k nám.
,,Dámy, kam ste sa vybrali? Máte sexi outfity, idete niekam do klubu alebo na nejaký karneval?"
,,Nemáme čas sa baviť s mužom ako si ty. Máme prácu"obišli sme ho, no opäť prišiel k nám.
,,No tak, veď sa uvoľnite trošku"chytil ma za zadok. V ten moment som z mojej kapse na zbrane vybrala peprák a nastriekala mu do rovno do očí, následne som ho bodla nožom do brucha. Zvíjal sa od bolesti. Pribehli k nám jeho priatelia.
,,Preskočilo ti?!"vykríkol jeden z nich.
,,Chceš aj ty?"vytiahla som zbraň zo svojho "opasku" a namierila na neho.
,,Hej hej hej, nerob nič, čo by si neskôr mohla ľutovať, slečna"pozrela som sa na neho.
,,Neviete s kým rozprávate"povedala 230.
,,My nevieme? To skôr vy. Čo nám môžete také urobiť, veď určite nedokážete zabiť ani muchu"strelila som do muža, ktorý za ozval. Padol na zem a nehybne ležal. Zabila som ho.
,,Preboha!"vykríkol jeden z nich a podišiel k nemu, aby mu nahmatal pulz.
,,Ona ho zabila"pozrel sa na mňa.
,,Chceš aj ty?!"mierne som zakričala a vyrazila by na neho, no 230 ma zadržala.
,,Nechaj to tak. Máme misiu"pozrela som sa na ňu a prikývla.