Daughter of the Mafia

24

Ráno. Nový deň.
Ležala som v posteli na izbe spolu s Nickom, ktorý ešte stále spal. Pozrela som sa na hodiny, ktoré ukázovali desať hodín.
Pretočila som sa na druhú stranu, chrbtom k Nickovi a rozmýšľala.
Čo sa bude diať so špiónkami, ak ich oslobodíme? Majú sa ku komu vrátiť? Koho každého nám treba zabiť, aby sme zničili všetky ústavy a domovy? Určite ich bude neskutočne veľa...
A čo ak Nickova sestra stále žije?
Cítila som pohyb za mnou. Pozrela som sa na Nicka, ktorý sa práve zobudil.
,, Dobré ráno, spachtoš"pozdravila som sa mu. Pozdrav mi opätoval.
,,Som hladná ako vlk, poďme sa najesť"postavila som sa z postele.
,,Lara, teraz som sa zobudil"
,,Prosím"chytila som ho za ruky a ťahala z postele.
,,Si neodbytná"zasmiala som sa.
S Nickom sme sa rýchlo obliekli a vyrazili do jedálne na raňajky.
Všimli sme si partiu zo včera, ktorá na nás zamávala a tak sme ku nim prišli.
,,Ahojte"pozdravili sme sa na čo nám s úsmevom odzdravili.
,,Akú ste mali noc?"opýtal sa Lucas.
,,Na to, že sme prišli o druhej, tak si myslím, že sme sa vyspali dobre, čo ty na to, Nick?"pozrela som sa na Nicka, ktorý zaspato sa podopieral rukou.
,,Nick nevyzerá na to, že by bol vyspatý"zasmiala sa Olivia. Všetci sme sa začali spoločne smiať.
,,Idem nám pre niečo na raňajky"povedala som Nickovi a vybrala sa.
Vzala som tácku na ktorú som dala obložené chlebíčky a dve poháre čaju. Následne som sa vrátili späť, kde mali všetci debatu.
Sadla som si na svoje miesto a medzi mňa a Nicka položila tácku s raňajkami do ktorých sme sa hneď vrhli.
,,Dneska ideme na turistiku do hôr. Mohli by ste ísť s nami"povedal Lucas.
,,Bohužiaľ, dneska už odchádzame, čiže to nebude možné"povedala som sklamane.
,,To vážne? Tešili sme sa, že máme nových členov parte"ozvala sa Kim, ktorá sedela pri Alexovi.
,,Vážne nemôžete ostať aspoň jeden deň?"opýtala sa Olivia. Záporné som pokývala hlavou.
,,Lara, mohli by sme jeden deň. Užijeme si to a prospeje to aj tebe aj mne"ozval sa Nick.
,,Ale, Nick-"skočil mi do reči.
,,Čo ak takú možnosť už nebudeme nikdy mať?"opýtal sa. Mala som chrobáka v hlave...čo ak vážne už nebudeme mať takúto možnosť...
Ostala som chvíľu ticho, no nakoniec som súhlasila na čo sa všetci začali tešiť.
,,O dvanástej pred hotelom ako včera"povedal Lucas. Prikývla som a zamyslene pokračovala vo svojich raňajkách.

Keď bol čas odchodu na turistiku, stretli sme sa pred hotelom. Povedali nám kam ideme a že cesta bude trvať maximálne hodinu a pol.
Ďalej sme sa vybrali pešo.
Už polhodiny sme prechádzali cestičkou po lese, prechádzku som si veľmi užívala. Nadýchala som sa čerstvého vzduchu, ktorý mi vážne pomohol na moju myseľ.
,,Prečo odchádzate tak skoro?"opýtala sa Kim.
,,Vybrali sme sa ísť vybavovať niečo súrne. Prv sme nemali v pláne sa tu zastavovať, no potrebovali sme oddych po dlhej ceste autom"
,,Sme veľmi rady, že sme vás mohli stretnúť. Ste vážne super ľudia"povedala Olivia.
Astrid k nám pribehla od ostatných, aby sa k nám pridala.
,,Zdravím dievčatá o čom sa bavíte?"opýtala sa.
,,O tom, že prečo Lara s Nickom tak skoro odchádzajú"odpovedala jej Olivia.
,,A prečo?"opýtala sa Astrid.
,,Vybavujeme s Nickom niečo dôležité"pousmiala som sa na ňu.
,,Mám nápad! Dáme vám dvom naše telefónne čísla, aby sme sa potom mohli opäť stretávať!"povedala nadšene Kim. Všetky ostatné súhlasne prikývli a ja som sa len usmiala.
,,Tak fajn, keď budeme v cieli, dáte nám čísla. Sľubujem, že sa ešte stretneme"povedala som.
Po chvíľke dohadovania sme zmenili tému.
,,Benjamin je nádherný"povedala Astrid celá rozhorčená.
,,Ja sa čudujem, že vy dvaja ešte stále nie ste spolu. Máte toho toľko spoločného, stále sa na seba pozeráte, smejete sa spolu...ak sa niečo stane idete okamžite k sebe, tak čo vám bráni?"opýtala sa Olivia.
,,Ja...neviem. Pred pár dňami sme sa takmer pobozkali, no nakoniec som spanikárila a utiekla od neho. Veľmi sa hanbím a bojím sa toho..."
,,Čoho sa bojíš?"opýtala som sa tentokrát ja.
,,Môj minulý vzťah nebol dva krát najlepší..."odvetila.
,,Ale pozri na neho. Je to úžasný chalan s úžasnou povahou. Vy dvaja k sebe patríte"povedala Olivia.
Olivia mi príde ako veľmi múdre, zlaté dievča. Ako taká mamička tejto skupiny. Kim je kľudná, no rada sa zabáva a Astrid miluje humor, no veľmi sa hanbí. Je ako taká myška, ktorá sa skrýva pred ľuďmi, no keď sa s niekým cíti dobre, okamžite začne byť extrovert.
,,Sľub mi, že keď budeme hore, vyznáš mu city"povedala Olivia. Astrid sa chvíľu zamyslela, no potom súhlasila.
,,Tak fajn...snáď sa nič nepokazí"
,,Aká je dlhá ešte cesta?"opýtala som sa.
,,Už len tri kilometre. To prejdeme rýchlo"povedala Kim.

Počas cesty sme mali debatu o všetkom a zároveň o ničom. Rozprávali sme o chlapoch, muzike, prírode...spoznávali sme sa.

,,Takže, sme v cieli"povedal Lucas, keď sme zastavili na vrchole kopca z ktorého bol nádherný výhľad na zasneženú krajinu. Každý obdivoval prostredie a výhľad, no po chvíľke sme upútali pozornosť na Lucasa, ktorý si kľakol vedľa Olivie s krabičkou v ruke.
,,Drahá Olivia...viem, nie som dokonalý muž, mám svoje chyby. Prežili sme si toho veľa, či hádok, problémov, no zároveň sme si prežili nádherné zážitky. Si úžasná žena, priam dokonalá. Lepšiu ženu ako ty, by som nenašiel nikde. Veľmi ťa milujem, Olivia. A tak sa ťa chcem opýtať...vezmeš si ma? Staneš sa mojou ženou a budeš žiť s takýmto hlupákom ako som ja?"ostalo ticho. Olivia mala prekryté ústa a slzy v očiach. Po chvíľke sa však ozvala.
,,Samozrejme, že áno, ty môj ťuťko"Lucas s úsmevom na tvári navliekol krásny prsteň a hneď ako sa postavil na obidve nohy, pobozkal Oliviu a vyzdvihol si ju na ruky. Začali sme im tlieskať. Bolo to tak nádherne a priala som si byť teraz na jej mieste s Nickom.
Následne sa ozvala Astrid.
,,Prepáčte, že ruším túto nádhernú chvíľku, ale tiež by som chcela povedať niečo Benjamínovi"s úsmevom som sa pozrela na Oliviu a následne na Kim. Vedeli sme, čo nasledovalo.
,,Ben...možno si si všimol, aké to je medzi nami a chcela by som ti povedať, že-"zastavil ju.
,,Nehovor nič, Astrid. Milujem ťa už odkedy som ťa videl a stále som chcel byť s tebou. Mal by som to byť ja ten, ktorý ti vyznáva city, no bál som sa. Prepáč mi to"podišiel k nej, vzal jej tvár do jeho dlaní a pobozkal ju. Opäť sme začali tlieskať. Tieto romantické chvíľky sa po chvíľke skončili a vrhli sme sa urobiť si fotky.
Postavila som sa k Nickovi, ktorý si ma pritiahol bližšie k sebe a urobili sme si skupinovú fotku.
Následne nám dali ich telefónne čísla, ktoré sme si zapísali.
Najedli sme sa, rozprávali, spievali a zabávali, no po čase sme sa vybrali späť, pretože sa začalo stmievať.

,,Čiže ráno sa ešte vidíme?"opýtala sa Kim. Prikývla som na znak súhlasu.
,,Áno, odídeme okolo desiatej ráno"povedala som.
,,Fúha, tak to neviem či vstanem. Ja sa s vami rozlúčim už teraz"ozval sa Noah. Zasmiala som sa.
,,Tak fajn, rozlúčime sa všetci. Pre istotu"povedala Olivia. Celá skupina prišla k nám a všetci naraz nás objali.
,,Dávajte na seba pozor a potom sa ozvite. Sme radi, že sme vás spoznali"povedal Lucas počas objímania.
,,Nápodobne"odpovedali sme.
Po rozlúčení sme sa vybrali do svojich izieb.
Namierila som si to do kúpeľní, kde bol na zrkadle papierik s odkazom.
Zmätene a opatrne som podišla k tomu a prečítala si to.
,,Otoč sa"
Okamžite som sa otočila. Za mnou stála špiónka, ktorá okamžite na mňa zaútočila. Udrela som sa do umývadla, čo spôsobilo hluk.
Tú špiónku si pamätám...bola som s ňou na misií.
,,Prestaň!"zakričala som, no však márne. Chcela ma udrieť, no uhla som sa. Nick vbehol do kúpeľne a zhodil ju na zem. Omráčil ju.
Okamžite ma chytil za ruku a pomohol mi vstať.
Vybehli sme z kúpeľne, ktorú sme zamkli, vzali si svoje veci a utiekli preč z izby a následne aj z hotela.
,,Ako nás sledujú?!"bola som strašné zmätená. Nick naštartoval auto a vyrazil.
,,Musel nás niekto z nich vidieť a nahlásiť to Johnovi. Nesmieme žiadne zastávky robiť, musíme ísť hneď tam a skončiť to!"povedal nahnevane.
Pozrela som sa von oknom.
Vďaka Bohu, že sme sa rozlúčili s nimi ešte dnes...