Daughter of the Mafia

3

Bola som na vysokej budove a čakala pokiaľ vyjde Cassandra z obchodu.
,,Číslo 322, vidíš ju?"
,,Áno, vidím. Prezerá si tovar" číslo 322 nám opisovala, čo robí dotyčná Cassandra. Po chvíľke vyšla vonku. Namierila som so zbraňou na ňu, no všimla si nás a začala utekať.
,,Sakra! Za ňou!"povedalo číslo 203. Skočila som z budovy na svojom lane a utekala som za Cassandrou. Preskakovali sme lavičky, auta a všetko možné. Takmer mi utiekla, no nakoniec som ju aj tak chytila a hodila ju na zem. V okolí neboli ľudia, takže ma nemohol nikto zastaviť, či vidieť.
Vzala som nožík a priložila ho k jej krku.
,,Chúďa...si pre nich iba ďalšia bábika. Dúfam, že sa z toho dostaneš"v ten moment ako to dopovedala mi pritlačila ruku s nožíkom k jej krku a zabila sa. Vôbec som si neuvedomovala čo povedala.
Postavila som sa a krv z nožika utrela do jej trička.
,,382 ako si na tom?"ozvalo sa mi v mojom sluchátku.
,,Cassandra je mŕtva, misia splnená"povedala som.
V ten deň sme sa ešte vrátili domov. Dostali sme pochvalu od Johna. Podišiel ku mne a pohladil ma po tvári.
,,Môžeš ísť spať 382, zajtra ťa čaká nová misia. Presne o 5:00 budeš v mojej kancelárií už pripravená. Nemeškaj"prikývla som a vybrala sa do izby, kde už takmer všetky dievčatá spali vo svojich posteliach.
Ľahla som si aj ja do svojej postele a zaspala.

Ráno presne o 5:00 som už bola v Johnovej kancelárií a čakala na jeho rozkazy.
,,Dobré ráno, 382. Mám pre teba novú misiu"povedal a zapol prehrávač.
,,Toto je Tom. Bol to náš bývalý vychovávateľ. Odišiel na jednu z misií a už sa nevrátil. Začal na internet písať nepravdy o našom ako to nazvať...domove. Naposledy bol videní v Seouli v reštaurácii Pepe. Nájdi ho, donúť všetky tie nepravdivé informácie zmazať a zneškodni. Misiu urobíš sama. Lietadlo máš v garáži. Môžeš ísť, hlavne to nepokaz"prikývla som, vzala kľúče od lietadla, ktoré mi John podával a odišla. Nastavila som súradnice na miesto, kde mám ísť a vyrazila som.

Cesta bola tichá a akási čudná. Mala som pocit, že nie som vo svojom tele a že ma niekto akoby ovládal, no nedokázala som prevziať kontrolu nad svojím vlastným telom a len som dodržiavala príkazy, ktoré mi zadal John.
Keď som bola na mieste, tak som vstúpila do Pepe reštaurácie a podišla k čašníkovi, ktorý stál za pultom.
,,Dobrý deň, pane. Hľadám tohto muža" ukázala som mu fotku. ,,Donieslo sa mi, že bol pred nedávnom v tejto reštaurácii. Nevideli ste ho náhodou?"čašník si prezrel fotku a prikývol.
,,Áno, tohto som videl. Po celý ten čas sedel za stolom a rozprával sa s tou paňou, ktorá sedí v tom kúte"pozrela som sa do kúta v ktorom sedela pani s krátkymi hnedými vlasmi. Mala na sebe oblečenú čiernu koženú bundu, čierne tričko a tmavo modré nohavice. Podišla som k nej.
,,Dobrý deň, madam. Môžem si k vám prisadnúť?"opýtala som sa. Poobzerala sa po miestnosti na všetky voľné miesta, ktoré sú tam.
,,Chcem sa s vami porozprávať"povedala som a prisadla si k nej. Zbledla.
,,Poznáte tohto muža?"ukázala som jej fotku na ktorej bol Tom. Žena sa na mňa pozrela a záporné pokrútila hlavou.
,,Ospravedlňujem sa, ale už musím ísť"vzala si svoje veci, postavila sa a chystala sa na odchod. Vybrala som sa za ňou. Vyšli sme z reštaurácie.
,,Poďme sa prejsť"chytila som ju a nasmerovala si to s ňou do ľavej strany. Hneď na to som zacítila niečo štipľavé v očiach. Spadla som na zem a začala si rukami šúchať oči do ktorých mi žena nastriekala pravdepodobne peprák.

Žena utiekla.
John mi do sluchátka, ktoré som mala v uchu prikázal, aby som bežala za ňou. Hneď som sa postavila a vzala  motorku, ktorú som okamžite naštartovala a vyrazila za sivým autom v ktorom bola žena.
Pridala na rýchlosti.
Naháňala som ju cez všelijaké ulice a nakoniec ju dobehla. Bola som pri jej aute. Namierila na mňa zbraňou a začala po mne strieľať. Uhla som sa jej a to ma spomalilo.
Vytiahla som si zo svojej kapsičky na nohaviciach lahvičku s dymom a hodila jej to do auta.
Nabúrala do betónového stĺpu a prevrátila sa aj s autom.
Zastavila som a zišla dole zo svojej motorky.
Vyrvala som dvere z auta a poranenú ženu som vybrala von.
,,Tak ešte raz...poznáte tohto muža?"opäť som jej ukázala fotku s mužom.
,,Nič vám nepoviem"pretočila som očami a vybrala zbraň, ktorú som jej priložila k hlave.
,,Ešte stále nie?"pozerala som sa jej do očí. Videla som na nej, že sa bála.
,,Začneš rozprávať?!"zvýšila som hlas a nabila si spúšť na zbrani.
,,Tento muž patril do jedného silného gangu. Mal na starosti chémiu. Vytváral jedy a látky na omámenie ich obetí. Jedného dňa sa však vytvoril niečo výnimočné...nechcel sa o to podeliť a tak utiekol, aby to jeho šéf nezískal. Bola som jeho priateľka, no rozišli sme sa. Pred nedávnom prišiel za mnou s tým, že má problém. Jeho bývalý šéf poslal za ním agentov, ktorí ho majú zabiť a získať ten jed. Tipujem, že si jedna z nich"povedala.
,,Kde je teraz?"opýtala som sa.
,,Odišiel. Prišla si neskoro, už ho nenájdeš"zasmiala sa.
,,KAM IŠIEL?"pritlačila som zbraň k jej hlave.
,,Do Ameriky! Prisahám, že neviem presne kde. Prisahám na svoj život"
,,Na čo tam išiel?"
,,Utiekol, aby ho nenašli. Vravel, že chce zničiť jeho jed, ale nevie ako. Taktiež vravel, že pôjde za nejakým vedcom"
,,Meno?"
,,Nejaký Kevin Bave"povedala.
,,To je všetko, čo potrebujeme. Zabi ju"povedal John v mojom sluchatku.
,,Už mi nie si potrebná"povedala som a vystrelila jej do hlavy. Jej telo padlo na zem. Pre istotu som do nej strelila ešte raz.

Odišla som z miesta činu a vybrala sa na miesto, kde sú počítače.
Našla som si vedca Kevina Bavea. Veľa informácií o ňom nebolo. Akurát rodné mesto, štát, vek a jeho rodičia. Narodil sa v Turecku v Diyarbakire. Jeho fotka tam nebola. Otec mu umrel a matka Elif Bave. Mala 54 rokov.
,,John, našla som Kevinovu matku. Žije v Turecku v Diyarbakire"povedala som do svojho sluchátka.
,,Fajn. Poď domov, porozprávame sa o ďalších krokov"povedal.
,,Rozkaz"vyhľadávanie som vymazala, tak, aby to už nikto nikdy nenašiel, postavila sa a vybrala sa po rebríku na strechu budovy, kde som mala svoje lietadlo.

Keď som došla do cieľa, John ma k sebe zavolal, aby mi vysvetlil ďalšie kroky mojej misii.
,,Našiel som ďalšie informácie o Elif Bave"podal mi spis informácií o ľudí.
,,Nájdeš ju na strane 231"povedal. Otvorila som stranu 231 a čítala informácie o Elif. Bola tam aj jej fotka.
Mala krátke sivohnedé vlasy, po tvári mala výrazne vrásky a jemne ovisnutú tvár- náznaky starnutia. Mala štíhlu postavu. Býva v betónovom dome v chudobnej štvrti Diyarbakire. Údajne má nádor na mozgu, ktorý sa už nedá vyliečiť. Nechodí k doktorovi, pretože nemá na liečbu peniaze. Má tri deti. Jedno dievča Danielle, a dvoch synoch Kevin a Ahmet. Danielle býva s mamou a stará sa o ňu a Ahmet bol zavraždený ako 20- ročný.
,,Choď sa najesť, oddýchni si a zajtra presne o 5:00 tu budeš čakať"prikývla som a odišla.