Daughter of the Mafia

20

,,Kde si bol doteraz?"opýtala som sa. Rukou mi zašiel pod vlasy.
,,Nemohol som sa vrátiť, zlatko"perami sa dotkol tých mojich. Začal nimi pohybovať, spolupracovala som s ním. Tak veľmi mi to chýbalo. Ruky som si preplietla za jeho krkom a nechala ho si robiť so mnou, čo len chcel.
Zatiaľ čo ma jednou rukou držal pod vlasami, druhou mi prechádzal po chrbte.
,,Prečo...si...mi...to...urobil?"opýtala som sa pomedzi bozky, ktoré mi dával. Bol ako nenásytný dravec a ja som bola jeho korisť.
Rukami mi zašiel pod zadok a vyzdvihol ma na kuchynskú linku.
,,Prečo...si tu?"perami zašiel na môj krk.
,,Poviem ti všetko, no teraz mlč"postavil sa medzi moje nohy a opäť ma bozkával.
,,Nick..."ozvala som sa a mierne ho od seba odstrčila. Netváril sa veľmi spokojne, no nič nepovedal. Zapozeral sa na mňa, akoby ma skúmal.
,,Zmenila si sa"povedal.
,,Ako?"opýtala som sa.
,,Vyzeráš...úžasné. Viac živá"odfrkla som si.
,,A ty si stále ten tajomný, sexi muž"prekryla som si ústa rukou, keď som si uvedomila, čo som povedala. Nick sa zo mňa začal smiať.
,,Chceš mi niečo povedať?"opýtala som sa.
,, Čo by si chcela počuť?"zamračila som sa. Nebola som spokojná s jeho odpoveďou.
,,To sa vážne pýtaš?"bola som mierne nahnevaná. Zišla som z kuchynskej linky.
,,Odišiel si odo mňa aj keď si vedel, že som ťa potrebovala. Teraz si sa vrátil akoby sa nič nestalo"povedala som nahnevane.
,,Lara, všetko ti vysvetlím...len nekaz túto chvíľku. Som neskutočne rád, že som konečne s tebou"chcel ma objať, no odstúpila som.
,,Ty sa vôbec počúvaš? Čo ak by som mala priateľa?"Nick si povzdychol.
,,A máš?"opýtal sa. Chcela som niečo povedať, no zastavila som sa.
,,Nie...ale to je jedno. Nemôžeš sa len tak vrátiť a tváriť sa, že sa nič nestalo. Takto to nefunguje"
,,Lara, prosím nehnevaj sa"
,,Nie, Nick! Opustil si ma, nedal si o sebe nič vedieť, myslela som si, že si mŕtvy..."bolo mi do plaču.
,,Srdiečko..."opäť ma chcel objať, no odstrčila som ho.
,,Nechaj ma! Idem spať"otočila som sa mu chrbtom a chcela odísť, no Nick si ma pritiahol k sebe.
,,Prosím, neodchádzaj odo mňa"povedal, keď ma objímal. Bola som zmätená, nevedela som čo povedať. A tak som stála s ním v strede kuchyne.
,,Prosím, nechcem už viac o teba prísť"nedokázala som sa na neho hnevať. Rukami som objala jeho svalnaté telo.
,,Si to jediné, čo mám. Chcel som sa vrátiť, ale zabili by ťa"bolo mi to strašne ľúto...
,,Som šťastný, že som opäť s tebou. A prisahám, že už viac ťa neopustím"povzdychla som si.
Odrazu sa v miestnosti zapálilo svetlo. Za nami sa objavil Jungkook.
,,Nick?"ozval sa. S Nickom sme sa od seba odtiahli.
,,Zdravím"Jungkook podišiel bližšie ku nemu a privítal sa s ním.
,,Už sme si mysleli, že sa nevrátiš"povedal Jungkook.
,,Chcel som, ale nemohol"pozrel sa na mňa. Mierne som sa na Nicka pousmiala.
,,Prečo nespíte?"opýtal sa Jungkook.
,,Šla som sa iba napiť. Nick sa tu odrazu objavil"Jungkook prikývol.
,,Tak choďte spať, nech zajtra nie je Lara v práci unavená"chytila som Nicka za ruku a ťahala ho do svojej izby. Ešte predtým, než sme odišli som Jungkokovi zaželala dobrú noc.

,,Nemám pre teba žiadne oblečenie na prezlečenie, tak neviem..."povedala som, keď sme vstúpili do izby.
,,Netreba"začal sa vyzliekať. Po chvíli ostal iba v boxerkách.
,,Ak ti to nevadí"povedal s úsmevom.
,,N-nie, to je v poriadku"ľahla som si do postele. Nick si ľahol ku mne a tak som sa k nemu pritúlila. Konečne som cítila teplo od milovaného človeka.
,,Dobrú noc"povedala som.
,,Dobrú noc, srdiečko"

Ráno som sa zobudila na otravný zvuk budíka, ktorý mi oznamoval čas práce. Budík zobudil nie len mňa, ale aj Nicka, ktorý ležal vedľa mňa v posteli.
,, Dobré ráno"pozdravila som sa. Nick sa mi odzdravil. Na nič som nečakala a vybrala sa vykonať rannú hygienu a skincare, ktorú som vykonávala každý deň.
Keď som sa vrátila späť do izby, otvorila som skriňu s oblečením, či už mnou kúpené alebo po mojej matke a začala som vyberať dnešný outfit. Dala som si na seba čierne zvonové nohavice a čierny obtiahnutý pulóver.
,,Vyzeráš pôvabne"povedal Nick.
,,Ďakujem"usmiala som sa na neho. Až teraz som si všimla, že je oblečený a upravený.
,,Niekam ideš?"opýtala som sa.
,,Idem s tebou"pozdvihla som obočie. Podišiel ku mne a ruky položil na moje boky.
,, Nemôžem riskovať, že sa ti niečo stane"tvárou mi zašiel ku krku. Rukami som mu objala telo a prilepila sa na jeho hruď. Nadýchla som sa jeho vône, ktorá mi dávala pocit komfortu a bezpečia.
Po chvíľke som sa od neho odtiahla.
,,Musíme už ísť"vybrala som sa von z izby, Nick za mnou nasledoval.
Zišla som dole do kuchyne, kde bol Jin.
,,Dobré ránko"pozdravila som sa.
,, Dobré ránko aj tebe..."zastavil sa, keď uvidel Nicka. Nick sa mu pozdravil.
,,Čo sa to tu deje?"opýtal sa Jin. Pousmiala som sa a vysvetlila mu, že prišiel dnes v noci. Jin bol rád, no bol zmätený.
Ako každé ráno mi Jin dal zabalené raňajky, tentokrát aj Nickovi a následne sme vyrazili do môjho auta.
Sadla som si na miesto šoféra a Nick vedľa mňa.
,, Môžeš rozprávať"povedala som. Nick sa uškrnul
,,V tú noc, keď som odišiel ma zastihli Johnovi špióni. Omráčil som ich a šiel ďalej. Nastúpil som nenápadne do lietadla, ktorý ma odviezol do Japonska. Z Japonska som odišiel do Francúzska, kde som bol pol roka. Počas toho času som videl niekoľko Johnovich hliadok. Z Francúzska som odišiel do Španielska. Stále ma mali na muške, nevedel som ako. Skrýval som sa pred nimi pár mesiacov. Hliadky boli čoraz častejšie a bolo ich viac. Zisťoval som s čím ma môžu sledovať, nakoniec som zistil, že som mal v nohe čip. Či som chcel alebo nie, musel som si ten čip nejako vybrať, tak som si ho s nožíkom vybral..."zhrozila som sa. Nick pokračoval ďalej.
,,Hliadky už boli v menšom počte, no sem tam som nejakú videl a tak som sa rozhodol ich prenasledovať, aby som zabil Johna. Zistil som, že majú  zväčšenú armádu, špióni sú vylepšení, majú nové látky, niektorí sú už nastavený ako roboti...a teba hľadajú dva roky bez zastávky. John ťa veľmi potrebuje, nie len na misie..."bolo mi zle. Ťažko sa mi dýchalo, vedela som čo tým myslí.
Našťastie sme zastavili na parkovisku. Oprela som sa o volant a snažila sa zhlboka dýchať.
,,Lara...som s tebou, nič sa ti nestane"dotkol sa mojej ruky. Vystrela som sa a pozrela sa zaslzenými očami na neho.
,,Musíme ho zabiť..."povedala som.