Up to the stars

XIII.

*Patrick*

„Ehm, ehm..." odkašlem si, aby som prerušil tú ich intímnu chvíľku. Jenna na mňa pozrie zastretým pohľadom a v tom akoby sa prebrala, odtiahne sa od toho Tima a rozpačito si upraví oblečenie.

„Chalani, toto je Patrick. Patrick toto sú Gary a Tim - hokejisti zo susedného mesta. A Amandu už poznáš. Poprosila som ich, či by si neprišli zahrať s nami taký... priateľský zápas." vysvetlí a ja na nich prekvapene pozriem. Nepovedal by som, že sú hokejisti... Skôr nejakí nagélovaní manekýni, hviezdy strednej školy.

„Am, Tim... Choďte si požičať hokejky. Gary, máš píšťalku? Ak nie, choď si ju požičať. Sklad je otvorený." pokynie im Jenna. Nechápavo na ňu pozriem. „Amanda bude hrať?"

Jenna prikývne. „Ale veď... Nevravela si... Že Tim a Gary prišli kvôli hre?" nechápem. „Gary nám bude robiť rozhodcu... Chodieva pískať na zápasy žiakov... tak som ho požiadala či by neprišie tiež. Aby nenastali nejaké nezhody." vysvetlí Jenna. "Ale veď Amanda je..." zastavím sa, nechcem povedať dievča, aby som ju neurazil. Vyznelo by to akoby som ju podceňoval.

„Dievča? To si chcel povedať? Možno na to Amanda nevyzerá, ale kedysi hrávala hokej s našimi chalanmi. Myslíš, že prečo sme také dobré kamarátky?" zasmeje sa Jenna. S obdivom pozriem na drobnú Amandu, ktorá mi venuje skromný úsmev a potom sa poberie za Timom do skladu náradia.

Zostanem s Jennou osamote. „Takže... ty a Tim..." nadhodím, no Jenna ma umlčí pohľadom. „Teraz sa o tom nebavme. Sústreď sa na hru." viac nedodá a začne zbierať kužele. Len čo sme všetci pokope aj s hokejkami v rukách, Jenna nás rozdelí na dva tímy.

„Tim a Am vy budete spolu, ja si beriem tuto Pata. Aby to bolo vyrovnané." povie a Tim sa posmešne zaškľabí. „Jasné, budeš zachraňovať zadok tomuto zelenáčovi. Ale aj tak vás rozdrtíme." pozrie na mňa čiernymi očami. Na chrbte mi naskočí husacina. Ten chalan sa mi ani trochu nepáči.

„Fajn, hráme na celé ihrisko. Bez brankárov - takže pozor na obranu." povie, čím zrejme naráža na mňa a moju mizernú hru v defenzíve. „Okay, tak začnime. Gary!"

***

„Toto si nečakal, čo? Nakopali sme ti zadok." smeje sa Jenna. Ale Tim nadšene nevyzerá. Tvár má zvraštenú a naštvane na mňa hladí.

„Nie je najhorší, však?" kývne Jenna hlavou ku mne. „Na zelenáča musím uznať, že nie. Hoci by som ho prevalcoval, keby si mu nekryla zadok." povie Tim bez náznaku humoru. Jenna prevráti očami a s úsmevom sa otočí ku mne. „Zvládli sme to." stiahne ma do objatia.

Moje obočie od prekvapenia vystrelí až ku korienkom vlasov, ale nenamietam. Ruky si omotám okolo jej pásu a viac si ju k sebe pritiahnem. Usmejem sa, ale úsmev mi schladne hneď ako si všimnem Timov nenávistný pohľad.

Keď sa Jenna odtiahne, venuje všetkým žiarivý úsmev. „Čo takto sa ísť spoločne najesť?" navrhne. „Ehm, prepáč zlato, ale... vieš že mám ešte dlhú cestu. Budem musieť ísť. A Gary tiež, pokiaľ nechce ísť busom. Naozaj mi to prepáč. Veď si to vynahradíme." pobozká ju a ona sa usmeje.

„To je v poriadku. Chápem to. Dajte si pozor. Amanda, ideš? Môžeme skočiť do BlueBerry's Coffee. Pat, ideš s nami?" pozrie na mňa. Zaváham a preskočím pohľadom z nej na Tima. Svojim čiernymi očami sa do mňa snaží vypáliť dieru. Niečo mi hovorí, že s ním budú ešte problémy. Záporne pokrútim hlavou.

Jenna venuje Timovi ešte jeden úsmev a potom odkorčuluje na striedačku. Nastane ticho, ja aj Tim pozeráme smerom za Jennou. Keď zmizne z dohľadu, Tim ku mne podíde. Tak tesne, že cítim na tvári jeho dych. „Láskavo daj ruky preč od môjho devčaťa. Patrí mne, nikomu inému." zasyčí a ja sa uchechtnem.

„Príde ti niečo vtipné?" nadvihne obočie a zatne sánku. „Áno... ty. Príliš si veríš. Magor." pretočím očami a pohnem sa smerom od neho. Schytí ma však za plece a otočí naspäť k sebe. „Váž slová. Jenna tu už nie je aby ťa zachránila." výhražne na mňa pozrie.

„Naozaj si myslíš, že sa ťa bojím?" posmešne odvetím. „Mal by si." jeho čierne oči sa blysnú. „Videl som ako sa na ňu pozeráš. A ako ona na teba. Chyť sa jej a dolámem ti väzy."

Vytrhnem sa mu zo zovretia. „Môžeš by pokojný. Je ti stopercentne verná." prevrátim očami. Veď ja som len kamarát. „O tom nepochybujem. Ale..." začne, na čo sa rozosmejem z plného hrdla. „Ale? Snáď si nemyslíš, že by ťa mohol ohroziť nejaký zelenáč..." poviem, mysliac seba. Takže on si myslí, že som hrozba? Aké milé...

Namiesto odpovede však príde tvrdá päsť. Zazvoní mi v ušiach a zatmie sa mi pred očami. Pocítim náraz a potom chlad ľadu. Zvraštím čelo od bolesti a pokúsim sa otvoriť oči. Všetko sa so mnou krúti a nado mnou sa skláňa tmavá silueta. „Varujem ťa naposledy. Dávaj si na mňa pozor." potom zmizne a ja sa s námahou nadvihnem.

Na zátylku mi pulzuje tupá bolesť a rovnaká sa mi rozširuje po čelusti. Sviniar. Rukou si pošúcham udretú hlavu a chvíľu počkám kým sa svet ustáli, než sa zodvihnem. Nepochybujem o tom, že mám roztrhnutú peru, možno aj vybitý zub - v ústach cítim horúcu krv. Posmešne si odfrknem a postavím sa na nohy.

Nejakým šťastím sa mi podarí nezakvapkať ľad krvou a dokorčulujem na striedačku. V taške vyhrabem kapesníky a utriem si zakrvavené ústa. Zvalím sa na lavičku a neveriacky pokrútim hlavou. Niečo mi hovorí, že Jenna o tejto jeho stránke nevie. Že sa pred ňou pretvaruje. Bože, to dievča má mizerný vkus na chalanov.

Siahnem do tašky pre mobil a vytočím Thomasove číslo. Zdvihne to až na piate zazvonenie. „Thomas, potrebujem vypadnúť medzi ľudí. Ideš so mnou?" spýtam sa a na druhom konci sa ozve neveriacky smiech. „Kto si a čo si spravil s Patom? Veď zajtra je škola."

„Možno je, ale potrebujem si prevetrať hlavu. Tak ideš či nie?" prevrátim očami. Nemám náladu na to sprosté podpichovanie. „Jasné, tak za 15 minút... kde vlastne?"

„Pred Omegou." zložím a potom si rukou prehrabnem vlasy. To dievča ma raz zabije...

Uff, uff... tak tu máte ďalšiu časť :D

Som jediná, ktorá nemá rada Tima? :D

Btw, na bok ---> vám hodím ďalší výplod mojej nudy :)

Enjoy and love hockey ♥