Up to the stars

VIII.

*Patrick*

Len čo prídem pred ďalším tréningom do šatne, podíde za mnou Thomas a položí mi ruky na plecia. Prekvapene naňho pozriem, no on len zvesí hlavu a vážne skonštatuje: „Počul som čo sa stalo. Kámo, to si dojebau."

„Povedz mi niečo, o čom neviem." zamrmlem a strasiem zo seba jeho ruky. „Čo ti to vôbec napadlo?" spýta sa. Zatnem dlane v päste. „Thomas, ak mi teraz mieniš dávať lekcie, ušetrím ťa od toho. Som si dobre vedomý čo som spravil a ak mám byť úprimný, tak ma naozaj netrápi, že Shane putoval do nemocnice. Ten sviniar si to zaslúžil... Tak, prosím ťa, sklapni." otočím sa mu chrbtom.

Nastane ticho a to zotrváva aj keď vychádzame na ľad. Nevadí, aspoň nemusím počúvať aký som sprostý. Pretože to viem aj bez ostatných.

***

Vyjdem zo sprchy s uterákom omotaným okolo pásu. Zas a znova som posledný, čo mi celkom vyhovuje. Vojdem do kabíny a zamierim k svojmu miestu. Vidím, že je tu ešte aj Thomas, ktorý si navlieka tričko.

Otočím sa mu chrbtom a začnem sa obliekať. Keď si cez hlavu preťahujem mikinu, ozve sa: „Pat, nebuď na mňa nasraný. Vieš že som to myslel dobre."

Prehrabnem si sčasti mokré a poriadne strapaté vlasy. „V pohode." viac nepoviem, nevenujem mu ani pohľad. „Prídeš v sobotu na zápas?" nedá mi pokoj. Otočím sa na neho. Práve si prehadzuje tašku cez rameno.

„Na čo by som chodil, keď aj tak hrať nebudem?" poviem ostrejšie, než by sa patrilo. „Pokoj brácho, pokoj. Len som sa pýtal." Thomas na obranu zdvihne ruky. „Sorry. Len ma štve, že ma Jenna začala ignorovať. Pritom ani nevie, čo sa vlastne udialo." zatnem sánku.

Thomasa to očividne zaujme. „Čo ten keket spravil?" spýta sa. „Jednoducho sa do mňa navážal... ohľadom Jenn." vyjdeme zo šatne s taškami prehodenými cez plecia. „Kvôli tomu si sa nechal vyprovokovať?"

„Nie tak celkom. Čo myslíš, odkiaľ mám tú modrinu na líci? Navyše nie som bonzák, takže som povedal že som sa zosypal." vzdychnem si. „A ty si sa nenechal len tak mlátiť, je mi to jasné. Takže si mu to na ľade - pred všetkými - zúčtoval. Múdro." ironicky povie Thomas a ďalej kráčame po chodbe, až sa ocitneme pri ľadovej ploche.

Vtom na ľade uvidím tú známu, vysokú siluetu s vlajúcimi hnedými vlasmi. Nepomôžem si, sledujem každý jej pohyb. Korčuluje s takou ľahkosťou a samozrejmosťou akoby sa s korčulami narodila.

„Pat?" zamáva mi rukou pred očami Thomas. Až vtedy si uvedomím, že som zastal na pol ceste. „Hm?" potrasiem hlavou a pozriem naňho. „Nezízaj na ňu tak otvorene a poď. Na tribúne je jej otec." takmer nebadateľne mihne očami smerom hore k dreveným sedadlám.

Tak som nútený vykročiť smerom k východu. Thomas prejde cez dvere, no ja sa ešte poslednýkrát otočím aby som na ňu videl. A vtom do niekoho narazím.

Obleje ma studený pot a pozriem na dotyčného. Vydýchnem si, keď sa na mňa uprie pár modrých očí, patriacich nejakému dievčaťu. To na mňa vyjavene hľadí.

„Prepáč." rozpačito sa ospravedlním a obídem ju. Ona na mňa ešte raz pozrie a potom bez slova odkráča k striedačke.

Vyjdem von za Thomasom, ktorý jenalepený na skle dverí, pozorujúc to dievča čo som zrazil. "To je Jennina kamoška. Fest pekná... a ten zadoček... joj, keď ju vidím, stáva sa zo mňa poét." povie Thomas a odkašle si ako nejaký recitátor:

"Vezmem si ťa k sebe domov, úplne ťa vyzlečiem.

Zaviažem ti ruky lanom, do postele odvlečiem.

Začnem ťa všade hladiť, pohrám sa ti s prsiami.

Potom ti bozk vášnivý dám, áno, medzi nôžkami..."

Precítene recituje a ja v sebe dusím v sebe smiech. Toto je príliš.

"Prstami ťa budem hladiť, jazykom ťa vylížem.

Neboj, potom lanami ťa k posteli priviažem.

Jazykom ti robím dobre, ústa som ti zalepil.

Stále kričíš, utiecť mi chceš, no ja som ťa pohladil..."

Na chvíľu sa Thomas odmlčí, tuho premýšľajúc nad ďalšími slovami, až znova spustí:

"Pichnem ti ho dovnútra, divoký sex začína.

Je tak veľký, slzy tečú, telíčko ti napína.

A ku koncu bude dobre, ostriekam ti tváričku.

A keďže si poslúchala, vylížem ti mušličku."

Dokončí, chytí sa za srdce a hlboko sa ukloní. Prepuknem v smiech a zatlieskam mu. "Máš pred sebou slávnu budúcnosť poéta." poviem so smiechom. "To sa vie." zazubí sa na mňa a potom so smiechom vyrazíme smerom do mesta.

Neuveriteľné, ale konečne je tu ďalšia časť! :D

Prepáčte mi, že mi to toľko trvalo, ale akosi som sa venovala iným veciam (nová obálka, kompilácia videií a ešte kresba pre kamošku (všetko viď na boku -->) )

A aby som všetko uviedla na správnu mieru, básnička, ktorú v príbehu "vymyslel" Thomas, pochádza od môjho kamoša, ktorý je takýto talentovaný (si jednička!) :D

Som mu vďačná za to, že mi povolil použiť jeho tvorbu v mojej tvorbe, čím do príbehu vniesol aspoň trošku vtipu :D

Takže ti neskutočne ďakujem :*** (veď ty vieš kto si :D)

Ohľadom hokeja... Toronto tento týždeň ani raz nevyhralo!!! Asi ma...!! Aj tak ich zbožňujem :333 GOOO Maple Leafs! :333

So... enjoy and love hockey ♥♥♥

"Hockey is not just a sport... hockey is LIFESTYLE."