Up to the stars

Epilogue

*Jennifer*

Pozriem sa na neho ponad stôl. Hľadí na mňa svojimi prenikavo modrými očami. "Joe... vieš že musíš zamakať na streľbe. Nerada to hovorím, ale netrafil by si ani kravu na holej lúke." vzdychnem si.

"Ja viem, Jenna. Posnažím sa." prikývne. "Fajn. Vieš čo? Opýtam sa u Maple Leafs, či by ti niekto nepomohol. Dobre?" navrhnem. Nebolo by to poprvýkrát. Predsa len, my z Marlies sme ako ich mladší súrodenec. "D-dobre." Joe očervenie.

Povzbudzujúco sa na neho usmejem a potom mu kývnem že už môže ísť. Len čo sa za ním zabuchnú dvere, unavene si vzdychnem a znova pozriem do papierov. Začínam mať toho nad hlavu. Mala by som si zobrať dovolenku. Aspoň na dva týždne.

Ozve sa klopanie na moje dvere. "Ďalej," poviem, neodtŕhajúc zrak od papierov. "Slečna Reese, máte tu návštevu. Kapitán Maple Leafs." oznámi mi moja sekretárka. Ako na zavolanie. "Dobre. Pošlite ho ďalej." kývnem, venujúc jej len krátky zaneprázdnený pohľad.

V kancelárii nastane ticho, jediný zvuk vydávajú nástenné hodiny. Pomaly odtikávajú. Tik-tak. Čísla na papieri predo mnou sa mi rozmazávajú únavou. Zazívam a vyplním ďalší formulár. Nemám rada dni pred začiatkom novej sezóny. Vždy ma čaká veľa papierovačiek.

Začujem zaklopanie na zárubňu. "Neruším, pani trénerka?" ozve sa od dverí. Stŕpnem na mieste, neodvážim sa pozrieť na človeka vo dverách. Hoci to je už sedem rokov, ten hlas som spoznala okamžite. Akoby aj nie.

"Ty sa na mňa ani nepozrieš?" ozve sa pobavene. Nasucho preglgnem, kým moje oči vyhľadávajú tie jeho. A keď sa naše pohľady stretnú, žalúdok mi spraví kotrmelec a tlkot srdca počujem až v ušiach. Prekvapene naňho hľadím, neschopná jediného slova.

"Tak predsa." nadvihne kútiky úst, ležérne opretý o zárubňu. A vyzerá tak dobre v upnutých džínsoch, sivom svetri, so strapatými vlasmi, na ktorých má šiltovku Maple Leafs. Začnem si uvedomovať, že mi po lícach tečú slzy.

"Pat..." zdvihnem sa zo stoličky. Cítim sa ako vo sne, končatiny mám slabé a odmietajú spolupracovať. "Jenna." vráti mi to a odlepí sa od zárubne.

"Chýbal si mi." vydýchnem, keď je pri mne a vpadnem mu do náruče. Jeho svalnaté paže sa ovinú okolo môjho drieku a ja si neprajem nič iné, len sa pod jeho dotykom roztopiť. Bola to príliš dlhá doba...

"Aj ty si mi chýbala. Jenna, ja... Neustále som na teba myslel. Nedokážem byť bez teba. Myslíš... Myslíš že je už neskoro na záchranu toho čo bolo kedysi?" pozrie na mňa svojimi hnedými hlbinami. Zasmejem sa cez slzy. "Pre mňa to nikdy nezmizlo... Čakala som na teba." priznám sa.

Často som si nadávala aká som naivná, ale niečo vo mne... Nedokázala som byť s niekym iným. Na Pata som nevedela zabudnúť. On sa usmeje a skloní sa k mojim perám. Len čo sa ma dotkne, po celom tele mi naskáču zimomriavky. Usmejem sa mu do pier.

Vedela som, že svoj sľub splní. A on nesklamal.

Ciao!
Tak... Tu máte koniec. Viem, je presladený a gýčovitý, ale aj to musí byť :)
Budete mi chýbať :(
Enjoy and love hockey ^^