Up to the stars

XXX.

*Patrick*

Len čo vkročím do šatne uvíta ma Jenna s nie zrovna najlepšou náladou. Venuje mi len rýchly bozk a potom začne svoj preslov. "Shane, si v prvej línii s Patom, takže ak máte nezhody, buď si ich vyriešte alebo odložte bokom. Chcem vidieť spoluprácu, jasné? Ide nám o titul." Obaja so Shanom prikývneme.

Podídem k svojmu miestu na lavičke a pozdravím sa s Tomasom. "Vyspatý?" spýtam sa, prevliekajúc si tričko cez hlavu. "Ani nie. Ty?" ako na dôkaz zazíva. "Takisto. Ale Jenna má očividne veľa energie." skonštatujem pri pohľade na Jennu povzbudzujúcu celý tím. Kto by bol povedal, že včera v noci čelila svojim potencionálnym svokrovcom? Ja určite nie.

"Veď ju poznáš. Keď je nervózna, potrebuje sa hýbať a rozprávať." pokrčí plecami Thomas. Prikývnem. "Veru má byť prečo nervózna. Aj ja som. Už len pomyslenie na to, že sa mám znova postaviť pred Tima mi zdvíha adrenalín." poviem a Thomas sa uchechtne.

"Rozbijeme ich."

***

"Chalani, no ták. Takto to prehráte." vzdychne si Jenna, sediaca na striedačke. Vidieť na nej, ako ju trápi vývoj zápasu. Máme predĺženie, keďže sme v posledných minútach dokázali vyrovnať na 4:4. A teraz nás súperi zamkli v obrane. "My vieme Jenna. Snažíme sa." počuť na Reyllym, že je podráždený. "Prepáč. Vieš že to myslím dobre. Len..."

"Len tam hrá tvoj bývalý, a ty chceš aby sme mu nakopali prdel. Chápeme." vloží sa do toho Shane. "Prosím ťa, drž hubu. Teraz na to vážne nemám náladu." prevráti očami Jenna. "Upokojte sa, dobre?" vstúpim do toho ja. Nepotrebujeme medzi sebou nezhody. "Teraz tam nabehneme, strelíme im gól a máme vyhrané. Bodka. Oslavujeme." poviem, čím ukončím túto debatu.

"Fajn, Woodly, Wayland, koniec rečnenia, pohnite si na ľad. A prosím vás, streľte to tam konečne." osloví nás tréner s prosbou v očiach. So Shanom na seba prekvapene pozrieme a potom prikývneme. Nie je treba slov. Vieme čo máme robiť. Vymeníme sa so štvrtou líniou a okamžite zaujmeme svoje pozície.

Shane začne bojovať o puk. Keď sa mu ho konečne podarí získať, poklepem hokejkou o ľad na znak, že som voľný. Shane si ma všimne a napriahne sa na prihrávku. No v tom doňho zozadu narazí Tim - puk odletí mimo a Shane spraví salto vzad. Nepekne dopadne na ľad a zostane ležať. Rozhodca okamžite zapíska a prikorčuluje k Shanovi. Ja spravím to isté a vidím, že je v bezvedomí. Rozhodca mu skontroluje pulz a potom kývne smerom k striedačke.

Pomocníci vybehnú na lad s pripravenými nosidlami. Pomôžem im Shana naložiť a potom odkočulujem na striedačku. Hlavný rozhodca sa už rozpráva s trénerom a Jennou. "Asi dostaneme trestné strieľanie." skonštatuje Tomas.

S napätím sledujem ten tichý rozhovor. Nakoniec rozhodca kývne hlavou a odkorčuluje na druhú stranu ladovej plochy, pričom rukami naznačí gesto trestného strielania. Zapisovatelom oznámi kto pôjde - v tom momente sa k nám otočí tréner, s Jennou po boku. Svietia jej oči, čo znamená len jediné...

"Patrick, tvoja šanca prišla. Strielaj. A vyhraj." Na pleciach cítim povzbudzujúce ruky spoluhráčov, keď vychádzam zo striedačky na lad. Na štadióne zostalo hrobové ticho. Rozhodca položí puk na čiaru. Spravím mierny oblúčik kým dôjdem k puku a s hlbokým nádychom sa pustím do nájazdu. Prehodím si puk z lavej strany na pravú a tesne pred brankárom spravím kľučku, pričom puk vystrelím do pravého horného rohu.

Začujem cinknutie žŕdky ale aj radostný jasot skromného publika. Bránkar sa rozhodene obzrie za pukom. A keď mi odkryje výhľad, moje srdce poskočí radosťou - puk je tam, za bránkovou čiarou. Rozhodca odpíska koniec zápasu a naši chalani sa s víťazným krikom vyroja na ľad. Prepadneme do jedného veľkého zhluku radosti a objímania. Pohľadom zaletím k súperom. Timovi v očiach blčí hnev a ostatní z jeho tímu sklamane sedia na striedačke.

So spokojným úsmevom vyhľadám Jennu. Všimne si môj pohľad a ukáže mi vztýčené palce. Zaškerím sa. Som na seba právom hrdý. Chalani mi chválitebne búchajú po prilbe a tiež nešetria milými slovami.

Bol to náročný zápas, náročná sezóna, ale zvládli sme to. Získali sme titul aj pohár. Môžeme byť so sebou spokojní.

V zhluku sa poberieme k striedačke, kde nás už čaká výbor aj s pohárom. Shane ako kapitán si s nimi podá ruky a oni mu predajú trofej. Zdvihne ju nad hlavu a vydá sa na čestné kolo po ladovej ploche.

S úsmevmi ho nasledujeme a vychutnávame si ten pocit víťazstva, rovnako ako aj potlesky našich fanúšikov. Je skvelé byť súčasťou tímu.

***
Neskoro večer všetci sedíme v reštaurácii - rozhodli sme sa oslavu presunúť niekde, kde sa môžeme najesť. Samozrejme, spôsobili sme rozruch, ale ľuďom to akosi neprekážalo. Práve naopak - gratulovali nám, dokonca sme dostali šampanské na účet podniku. A teraz sa to všetko upokojilo, oddychujeme poriadne najedení a unavení. Jenna má hlavu opretú o moje rameno a občas zazíva. Bol to dlhý a náročný deň.

Vtom tréner vstane s pohárikom v ruke. "Ak smiem, rád by som povedal pár slov na ukončenie tejto nadmieru vydarenej sezóny." prehovorí a vo všetkých vzbudí zvedavosť. Takéto príhovory sú od neho niečo neobyčajné. "Tento rok sme prešli výrazným zlepšením... To ste si určite museli všimnúť. Chcem vás pochváliť za vašu snahu o zlepšenie a poďakovať sa za vaše odhodlanie v hre predviesť čo najlepšie výsledky... Lenže za týmto všetkým mala prsty jedna osoba - a myslím že všetci vieme kto to bol." uprie pohľad na Jennu. "A hoci táto osoba nebola priamym členom tímu, predsa k nám patrila. Pozná nielen nás, ale aj naše príbehy, životy. Pomáhala nám, učila nás. A ako určite viacerí viete... Teraz si ide splniť sen a tak sa s nami musí rozlúčiť. Myslím, že hovorím za všetkých keď poviem, že nám budeš chýbať. Vždy budeš súčasťou tímu, nech už budeš kdekoľvek. Na Jennu!" tréner zdvihne pohár.

"Na Jennu!" ozve sa zborovo a nasleduje ťukanie skla o sklo, keď všetci pripíjajú na česť tohto neskutočného dievčaťa - dievčaťa, ktoré mi konečne otvorilo srdce. A ona len všetkým ďakuje, so slzami v očiach. Pousmejem sa. To dievča si jednoducho získa každého.

Okolo desiatej sa rozhodneme konečne odísť. So všetkými sa rozlúčime a poberieme sa von. Jenna ma však ešte zastaví, že potrebuje ísť na WC. "Fajn. Počkám ťa vonku, dobre?" usmejem sa na ňu a pustím jej horúcu dlaň.

Ona zmizne za rohom a na vyjdem do teplého večera. Prejdem pár krokov do uličky a bokom sa opriem o stenu blízkeho paneláku tak, aby som videl na vchod podniku. Cez okná sledujem tiché rozhovory v reštaurácii, až kým ma nevyruší zvuk za mojím chrbtom. Automaticky sa otočím a skameniem.

"Ale, ale, ale... Wayland. Znova sa stretávame." opilecky sa uškrnie Tim. V ruke zviera kovovú tyč. "Tim, choď preč. Nepotrebujem problémy." poviem, snažiac sa zachovať pokoj. "Na to je už neskoro... Vravel som ti, že si to a tebou ešte vybavím." povie a zatne sánku. Ruka s tyčou sa mu napne.

"Prestaň. Zahoď tú tyč." poviem, no on sa už zaženie. Nestihnem uskočiť a trafí ma do rebier. "Idiot." zasyčím od bolesti a pokúsim sa vystrieť. No príde další úder a ja narazím o stenu. Tim sa znova zaženie, no vtom sa dvere na reštaurácii rozletia a Jenna vykríkne aby prestal.

Počujem ako sem beží a už ju nestíham zastaviť. "Nepleť sa do toho, suka." zaženie sa na ňu Tim a udrie ju do tváre - našťastie len rukou. "Si normálny? Nechaj ju!" ignorujúc bolesť rebier sa po Timovi zaženiem a trafím ho do lícnej kosti. Od prekvapenia mu tyč vypadne z ruky. Znova sa na mňa zaženie a mne zabrní celá sánka.

Zrazu je pre mňa nemožné udržať sa na nohách. Príde mi zle a posledné čo počujem je Jennin vystrašený výkrik.

Ciao!
Konečne nová časť :D
Ospravedlňujem sa, že tak neskoro, ale keď mne sa taaaak nechce písať xD
No nič, končím xD
Enjoy and love hockey ^^