Up to the stars

XI.

*Patrick*

 „Čo mi mala povedať?" spýtam sa pomaly. Vôbec nechápem, o čo sa tu jedná. „Jenna..." vyzve ju tréner. Ona sa nepokojne zamrví.

„Ehm..." začne, vyhýbajúc sa pohľadu na mňa. „To ako sa Thomas zranil... no a ako nám Shane chýba v tíme... proste... potrebujeme náhradu a... ja som ťa mala zavolať." posledné slová iba šepne.

Naštvane sa zamračím. To nemôže myslieť vážne. „Akože sa môj trest ruší?" spýtavo pozriem na trénera. „Iba pre dnešok. Takže Wayland, teraz padaj do šatne a nahoď na seba výstroj. Dres máš na vešiaku. Okamžite, hýb sa!" rozkáže a ja sa postavím.

Jenna pozerá na svoje ruky, očividne zahanbená. Veď má aj dôvod. „A vraj všetci hokejisti sú podrazáci... Očividne to platí aj pre 'hokejistky'... Nemyslel som si, že si rovnaká..." utrúsim jej smerom a potom sa rýchlym krokom poberiem do šatne.

Začne sa závod s časom - mám necelých desať minút na prípravu. To je takmer nemožné stihnúť. V šatni napočudovanie nikto nesedí - asi zostali chalani na striedačke. Isto rozoberajú stratégiu. Zázračne znížili súperov náskok na 5:3. Ešte máme šancu vyhrať.

Podídem k svojmu miestu, kde mám zavesený dres a vzdychnem si. Pretiahnem si tričko cez hlavu a stiahnem tepláky. Natiahnem si ribano, upevním chrániče na lakte a ramená, a začnem si navliekať nohavice.

„Potrebuješ pomôcť?" ozve sa pri dverách, keď si začnem upevňovať chrániče holení. „Nie, ty si pomohla už dosť." odvrknem bez toho aby som na ňu pozrel. „Pat..."

„Nehaj ma na pokoji." škaredo na ňu zazriem a natiahnem si na chrániče štucne. Hneď potom si začnem zaväzovať korčule. „Prepáč mi to... bolo to pre tvoje dobro." povie a ja si odfrknem.

„Pre moje dobro?? A to už ako??" zaviažem si aj druhú korčulu. „Zaslúžil si si to... preboha, Shane je v nemocnici!" rozhodí rukami. „A vieš prečo?" pretiahnem si cez hlavu dres. „No prečo? Počúvam..." založí si ruky na hrudi a nadvihne obočie.

Zdvihnem sa z lavičky, zoberiem svoju hokejku, prilbu a rukavice a podídem k nej. „Kvôli tebe." šepnem. Jej oči sa rozšíria od prekvapenia.

Potom ju tam nechám stáť a vyjdem zo šatne. „Ako... ako to myslíš??" otočí sa za mnou do uličky. Sám pre seba sa pousmejem a bez odpovede vyjdem na striedačku.

***

„Wayland, striedaj!" zaznie a ja okamžite vyštartujem na ľad poháňaný radosťou z hry, potrebou vyhrať a tak trochu aj túžbou Jenne dokázať, že tím ma potrebuje. Rozhliadnem sa a začnem korčulovať smerom k protihráčovi vlastniacemu puk.

Len čo ma spozoruje, spraví kľučku a šikovne sa mi vyhne. Nestihnem zabrzdiť a napálim do mantinelu. Zanadávam, no okamžite vyštartujem za ním. Vidím ako prihráva spoluhráčovi, nebezpečne blízko našej bránky. Našťastie sa do dráhy puku dostane jeden z mojich spoluhráčov a o chvíľu prijmem dokonale namierenú prihrávku. Začnem korčulovať smerom k "nepriateľskej" bráne. Prehadzujem si puk z ľavej strany na pravú a blysnem očami po niekom z môjho tímu. No jediný koho spozorujem je jeden z protihráčov, korčulujúci priamo ku mne.

Pridám na tempe a hľadám si správnu pozíciu na streľbu. Bránkar predo mnou zbystrí a pripraví sa na zákrok. Napnem ruku a zaženiem sa na príklep, ktorý však nedokončím. Zacítim náraz a celý svet sa mi pretočí hore nohami. V ústach zacítim kovovú pachuť krvi. Začujem náraz puku o mantinel a rozhodcovu píšťalku.

Prevrátim sa z chrbáta na brucho a vyplujem chránič zubov. Spolu s ním sa na ľade objavia malé kvapôčky červenej tekutiny. Znechutene pokrčím čelom. „Pat, si v pohode?" obklopia ma spoluhráči. „Hej," vyplujem ďalšiu krv a chytím sa ponúkanej ruky.