*Jennifer*
Chytím si zranené líce a odhrniem vlasy z tváre. Pohľad, ktorý sa mi naskytne ma vydesí.
Niekto vykríkne hrôzou. Uvedomím si, že som to bola ja.
Pat leží na zemi, s krvavou tvárou, zrejme v bezvedomí. Tim naňho vyjavene pozerá. Priplazím sa k Patovi. Pokúsim sa mu nahmatať pulz. Nedarí sa mi.
"Ty si ho zabil, ty kretén!" skríknem po Timovi, slzy mi tečú po tvári. "Ja... ja-" začne cúvať Tim, s očami vypleštenými hrôzou. "Bola to nehoda... omyl." vykoktá, otočí sa a začne utekať preč. So slzami sa skloním k jeho tvári.
"Pat... čo ti to spravil?" šepnem a prejdem mu palcom po hrane čeľusti. Vtom to ucítim. Jemné, veľmi jemné pulzovanie. Skrsne vo mne nádej a roztrasenými prstami siahnem do vrecka džínsov po mobil. "Bože, Pat... vydrž, prosím, vydrž."
Cez slzy nevidím na display, no podarí sa mi vytočiť záchrannú službu. Trasľavým hlasom operátorke zhrniem udalosti a poviem kde sa nachádzame. Nakoniec ju ešte poprosím aby prišli čo najrýchlejšie - jeho pulz je čoraz slabší. Keď zložím, pozriem na Patovu bledú tvár. Mizne mi pred očami.
Do očí sa mi znova nahrnú slzy a zopár ich dopadne na jeho líce. "Neodchádzaj mi, prosím. Potrebujem ťa." skloním sa k nemu a schovám si tvár medzi jeho krk a plece. Nadýchnem sa jeho typickej vône, ktorá ho neopustila tak, ako vedomie...
Ciao!
Oznamujem vám, že tieto posledné časti budú takéto kratšie (lebo autorka je príliš lenivá viac to rozpisovať) :D
Snáď mi to odpustíte O:)
Enjoy and love hockey ♥♥
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Up to the stars
Разное*Najnádhernejší pocit zo všetkých je, keď sa tenké ostrie korčule kĺže po hladkom ľade a zanecháva za sebou takmer neviditeľnú ryhu. Keď sa vám príjemný chlad zarýva až do kostí a núti vaše líca zrumenieť. Keď sa vôkol vás vznáša vôňa ľadu a vy na m...
