Up to the stars

XVI.

*Patrick*

„Tento týždeň... bude perfektný." pokyvkáva hlavou Tomas, rozhliadajúc sa naokolo. Práve sme vystúpili z busu - uprostred betónovej džungle v New Yorku. Áno, áno... je to tak. Máme sústredenie v New Yorku, jak najväčší páni. A kto to zariadil? Samozrejme, Jenna.

Neviem ako sa jej to podarilo, ale je to úžasné. Hoci... takmer osem hodín vydržať v jednom autobuse s celým hokejovým tímom... to je veru zážitok. Najmä keď Shane sedel hneď za mnou. A to ma čaká ešte osem hodín naspäť. Myslím, že už viem, prečo s nami Jenna tento rok v skutočnosti nechcela ísť. Jednoducho by to s nami nevydržala.

„Ja by som skôr povedal, že to bude peklo." ozve sa Shane s povýšeneckým úškrnom. „Aspoň pre tých netalentovaných... čiže teba a Patricka." dodá a rozrehoce sa. Prevrátim očami a zdvihnem zo zeme svoj vak s výstrojou. Nemám náladu na tohto nagélovaného kreténa.

„Dobre chlapi... vezmite si svoje caky-paky a poďme sa ubytovať." zavelí tréner s výnimočne dobrou náladou. Myslím, že aj pre neho je sústredenie v New Yorku niečo nové. Každý z tímu si začne vyťahovať svoje vaky von z úložného priestoru autobusu.

„Bože, jak ja ľutujem chlapov čo budú mať na izbe Shana." povie Tomas, keď si prehodí vak cez plece. „Myslím, že on bude s Davom. Obaja sú nagélovaný machovia. Tí si budú rozumieť." pokrčím plecom.

Tomas sa zasmeje. „Myslíš že sa znesú dvaja kohúti na jednom smetisku?" spýta sa ma. Pozriem na Shana s tým jeho arogantným úsmevom. „Niečo mi hovorí, že nech bude na izbe s kýmkoľvek, tak sa tam nebude dať vydržať."

***

Len čo vkročím do nášho apartmánu, obdivne zahvízdam. Je to naozaj luxus. Všetko zariadené v odtieňoch hnedej a béžovej, veľké postele, pri každej nočný stolík s lampou, na stene plazma. Plazma!!

Keď sa vrátime do Montrealu, za toto Jenn vybozkávam. Nech ma jej otec aj stiahne z kože, ale jednoducho... kvôli tomuto to bude stáť za to. Stále nechápem ako to dokázala vybaviť. Tento týždeň je isto najdrahším v histórii nášho hokejového klubu. Som rád, že som sem prestúpil. Zbohom staré smradľavé matrace a plesnivé deky! Wohou!

Thomas mal pravdu. Toto rozhodne bude perfektný týždeň. „Víš co, kámo? Idem otestovať sprchu." nakúka do kúpeľne Thomas. „V pohode. Ja sa zatiaľ udomácnim." zazubím sa a položím svoj vak na zem vedľa postele.

Thomas mi ten zubatý úsmev opätuje a potom zmizne v kúpelni. Prejdem k jednému z veľkých okien a usmejem sa. Za mrakodrapy zapadá slnko a všetko farbí do šarlátova. Toto by sa Jenne páčilo.

Raz mi vravela, že miluje západy slnka, pretože svet vyzerá akoby bol v plameňoch. Vie byť dosť morbídna. Ale mne sa to na nej páči. Vždy si vie presadiť svoje, nech je to hoci najdivnejšia vec na svete. Nehanbí sa za to. Je na svoje odlišnosti hrdá. A mňa to istým spôsobom fascinuje.

Začujem padajúcu vodu - Thomas sa už máča vo vode. Rozhodnem sa vybaliť si najpotrebnejšie veci a aj sa do toho pustím. Vybaľovanie mi netrvá dlho - predsa len, to najpodstatnejšie, čiže moju výstroj, budem potrebovať až zajtra.

Zvalím sa na posteľ s ovládačom v ruke a zapnem televízor. V tom začujem Thomasa kričať z kúpeľne: „Pat, sú tu bambusové uteráky zadarmo! A aké mäkké!"

Zasmejem sa a prepnem na športový kanál. Nechám to tam a ruky si založím za hlavu. Po chvíli vyjde z kúpeľne Thomas s uterákom okolo pásu a mokrými vlasmi.

„Preboha, ako si prišiel na to, že je to bambusový uterák?" zarehocem sa poukazujúc na celkom obyčajný uterák zahaľujúci jeho južné partie. „Je to tu napísané. Pozri. Šáhni siii..." zavrní a strčí mi koniec uteráka tesne pod nos.

„Ďakujem, neprosím si... nepotrebujem od teba niečo chytiť." odtisnem ho od seba. „No prepáč... ja som hygienická štetka..." zahrá sa na urazeného, no potom sa obaja začneme rehotať na plné hrdlo. Náš smiech preruší až prudké otvorenie dverí.

Naraz pozrieme na narušiteľa. „Sorráč, nechcel som prerušiť vašu intímnu chvíľu." zaškľabí sa Shane. „Čo tu chceš?" zamračím sa. „Len som sa prišiel pozrieť na svoju novú izbu." povie akoby to bola samozrejmosť.

„Čo prosím?" nadvihne obočie Tomas. „Dobre si počul. V našom apartmáne nejde voda. Takže nás museli premiestniť. A posledné voľné miesto je vraj u vás." pokrčí plecami. „Nie, to nie je. Je tu plno." milo sa usmejem. To akože kvôli vode sa chce ku nám nasáčkovať?? Pfft, nikdy.

„Prestaň, Wayland. Myslíš si, že mňa to teší? Radšej by som bol medzi svojimi ako s takýmito dvoma troskami." pretočí očami a ja dostanem chuť rozbiť mu tú arogantnú papuľu. Od zlosti zatnem sánku. „V pohode, nemusíš tu byť. Choď sa zložiť na chodbu." odseknem.

Shane len podvihne jeden kútik úst. „Daj si odpich, Wayland. Teba čaká ťažký týždeň. Počul som, že majiteľ klubu požiadal trénera aby ti riadne naložil. Lebo veď... keď máš ešte pomimo tréningy... že by si to mal zvládať." uštipačne sa zasmeje. „Kde sa môžem zložiť?" povýšenecky dodá a spýtavo nadvihne obočie.

Prevrátim očami. Najradšej by som ho vykopol zatvoreným oknom. „Tu." Thomas ukáže na posteľ za sebou. Shane okolo nás prejde a zloží si veci na posteľ. „Nezízajte tak na mňa. Ja nie som jeden z vaších teplých bratov." povie a otočí sa nám chrbtom.

Pozriem na Thomasa, ktorý tiež pevne stíska pery. Znak toho, že je vytočený. „To bude teda týždeň." skonštatuje a potom sa poberie ku svojej posteli, vybaľovať si veci.

Ja sa znova pohodlne usalaším na posteli s ovládačom v ruke a zapozerám sa na futbal. Myslím, že teraz bude dosť obtiažne držať sa Jenninej rady, aby som sa držal od Shana čo najďalej...

Ciao! Nová časť je tuuu :D

Áno, viem... je úplne nahovno... prepisovala som ju celú najmenej desaťkrát a stále to stojí za prd... ospravedlňujem sa... skúsim sa polepšiť...

Enjoy and love hockey ♥♥