Up to the stars

V.

*Patrick*

Spoločné posilňovanie, no páni. Toto by sme mohli praktikovať častejšie. Pousmejem sa nad tou myšlienkou a všimnem si, ako po mne Jenna hádže očkom.

„Nezízaj na mňa tak otvorene, budem sa červenať." poviem, ale sčervenie ona. Páči sa mi keď sa červená. „Prepáč, ale ja nezízam. Never si toľko." pokúsi sa zachrániť situáciu. Márne. Vidím ako po mne slintá.

Sebavedomo sa usmejem, ale nepoviem nič. Radšej sa ďalej venujem posilňovaniu. Ešte chvíľu v tichosti cvičíme, kým si Jenna neuvoľní ruky a nezotrie z čela kvapky potu. Dokonca aj celá prepotená vyzerá skvele.

Siahnem po vode a napijem sa. „Jenna?" ozvem sa pomaly. Chcem sa jej opýtať na jednu vec, ale mám obavy, že by som ju mohol naštvať. „Hm?" pozrie na mňa s úsmevom. „Ehm... vieš, dnes má Megan párty... a som sa chcel spýtať... či by si... či by si tam nešla so mnou..." poviem rozpačito.

Vzdychne si, čo neveští nič dobré. „Pozri Pat... si v pohode a verím že tvoja partia tiež, ale... ja na párty veľmi nie som..."

„Ale..." chcem protestovať, no ona mi skočí do reči. „Žiadne ale... navyše, nemáte zajtra náhodou zápas?" nadvihne spýtavo obočie. Tentokrát si vzdychnem ja. „Veď áno... preto tam chcem niekoho, kto je normálny a pomôže mi dostať sa odtiaľ... ja nemienim ani piť, len potrebujem podporu... inak to do mňa nalejú dobrovoľne nasilu... Jenna, sprav to pre mňa, prosím." posnažím sa o psí pohľad. Zamračí sa. „Prečo tam vôbec ideš?"

„Lebo... Thomas ma tam ťahá... proste..." pokrčím plecami. Neviem ako jej to vysvetliť. Veď sama pozná Thomasa. „Tak mu povedz, že nepôjdeš a hotovo." prevráti očami. „Tebe sa to ľahko povie..." zamrmlem. Znova sa zamračí. „Prosííííííím, sprav to pre mňa."

Kusne si do pery a doslova vidím ako sa koliečka v jej hlave otáčajú. Musí povedať áno. Po chvílke jej vnútorného boja prevráti očami a neveselo zatiahne: „Tak fajn. Ale keď poviem, tak okamžite odídeme, jasné?"

„Rozkaz pane," zasalutujem a usmejem sa. Ona znova prevráti očami, no myká jej kútikmi úst. „Chytaj." hodím jej fľašu s vodou. Chňapne po nej a usmeje sa. „Ehm... a ešte niečo..." spomeniem si. „Preboha, čo?" zakňučí.

Zasmejem sa. „Obleč si niečo krátke a sexi." Za tú vetu na mňa vrhne škaredý pohľad, no po chvíli sa rozosmeje. „Si strašný, vieš o tom?"

„Možno," pokrčím plecami a uškrniem sa. No jej úsmev schladne. „Je tu ale jeden problém." povie. „Aký?" nadvihnem obočie. „Som predsa tá slušná dcérenka... nepustia ma na párty... budem musieť vyliezť oknom..." znova sčervenie.

„Bez problémov. Mám rád porušovanie pravidiel. Kde ťa mám počkať?" usmejem sa. „Moje okno je zo zadu domu, úplne napravo. Počkaj ma pod ním. Tak aby ťa naši nevideli, prosím." No, to by nám veru chýbalo, aby ma jej otec chytil.

„Dohodnuté." usmejem sa. „No... Na dnes už to hádam zabalíme, nie?" navrhne pozorujúc nástenné hodiny. Aj ja na ne hodím rýchly pohľad a prekvapene vyvalím oči. Sme tu už vyše dvoch hodín.

„Fajn. Tvoj dom, tvoje pravidlá. Prídem o deviatej. Nezabudni. Krátke a sexi." zaškerím sa, vstávajúc a naťahujúc si svaly. „Daj pokoj. Radšej sa obleč. Poď." hodí po mne tričko, ktoré som si pri cvičení vyzliekol. Chytím ho, prevlečiem cez hlavu a potom opustím posilovňu.

***

Je za päť minút deväť a ja stojím pod jej oknami. Vidím ako sa u nej svieti a tak sa rozhodnem hodiť jej pár kamienkov do okna. Ako z filmu.

Usmejem sa, keď sa objaví v okne. Otvorí ho a prehodí si nohu cez parapetu. Pomaly začne zliezať dole po rímse, držiac sa odkvapu a brečtanu, ovíjajúcom sa okolo odkvapovej rúry. Nevychádzam z údivu, ako potichu dokáže liezť.

Zrazu sa jej šmykne a stratí rovnováhu. Bola by spadla, keby som ju v poslednej chvíli nezachytil a tak mi skončí v náručí. Pozrie na mňa vyplašenými očami. „Ďakujem." šepne a ja ju postavím na zem.

„Si v poriadku?" spýtam sa jej, keď sa zapotáca. „Hej, len som mierne otrasená. Ideme?" povie a podoprie sa mi o rameno. Usmejem sa a prikývnem.

Vykročíme chladnou nocou smerom do mesta. „Kvôli tebe sa zo mňa stal rebel a ešte sa aj zabijem." povie naoko nahnevane. „No tak prepáč. Veď som ťa chytil." odvetím ublížene.

„Veď a viem, len si ťa doberám. Kam vlastne ideme?" spýta sa. „Neboj, je to len kúsok." ubezpečím ju. „Aha." nespokojne sa usmeje. „Čo sa deje?" spýtam sa nechápavo. „Nič... Len idem k nejakej čaji na párty plnú neznámych ľudí. V pohode." odvetí podráždene. „Nie je to žiadna čaja." prevrátim očami. „A navyše poznáš predsa mňa. A Thomasa. A možno nejakých chalanov z tímu."

„Tak som to nemyslela... Proste... budem zasa v cudzej partii a nebudem sa mať s kým baviť..." vzdychne si. Z úst jej vyjde obláčik pary. „Neboj sa, všetko bude v poriadku. Uvidíš. Veď si so mnou." usmejem sa na čo Jenna prevráti oči.

Ďalej kráčame v tichosti až prídeme pred obrovský dom. Všade sú odparkované autá, vnútri sa svieti a aj von je počuť hlasnú hudbu. Kútikom oka pozriem na Jennu, ktorá mi pevne zovrie rukáv košele. Páni, tá má ale stisk.

„Si v poriadku?" spýtam sa. Prikývne, celá bledá. Prepletiem si s ňou prsty a upokojujúco jej stlačím dlaň. Počujem ako hlboko vydýchne. A potom spoločne vykročíme k domu...

Konečne ďalšia časť xD ospravedlňujem sa že je taká krátka...

Btw, dnes som bola po piatich rokoch konečne na lade... Hanba na tri zimy xD

Vim že tieto moje výlevy nikoho nezaujímajú, takže končím...

Hope U like it ;)

Čágoss :D