Up to the stars

XVII.

*Jennifer*

„Nie... dnes nie. Akurát idem za Timom. Čo tak zajtra?" ospravedlňujúco sa spýtam do telefónu. „Zas ideš za ním?! Bože, Jenna! On je chrapúň, ktorý si ťa vôbec nezaslúži..." rozhorčene odpovie Amanda. „Ale no ták, Am. On je dobrý chalan... vážne." vzdychnem si. Nebaví ma každému to opakovať.

„Preboha, Jennifer. Otvor oči. Prečo ho stále obraňuješ? Prečo si nenájdeš niekoho milého, zdvorilého, čo ťa bude mať úprimne rád... jednoducho niekoho normálneho?" počujem, že je naštvaná. „Ale Amanda... veď Tim je normálny..." prevrátim očami, hoci to nemôže vidieť.

„Nie, nie je. Ja len čakám, kedy ti zlomí srdce a ty budeš dva mesiace v depresii, utierať si sopeľ do vankúša a odmietať jesť či komunikovať. Prisahám, že ak sa to stane, dojdem za tebou a preplieskam ťa." tón jej hlasu mi prezrádza, že to myslí úplne vážne.

„Nič z toho sa nestane. Neboj sa." upokojujem ju. „Stane sa to, to ti vravím, lebo Tim je obyčajný hajzel. Prečo sa radšej nedáš dokopy napríklad... s Patom? Aj slepý by si všimol ako to medzi vami iskrí." povie a ja prevrátim očami.

„Chceš to vedieť? Pretože za a) medzi nami nič nie je a ani nebude - sme len priatelia. A za b) on čaká na teba. Je to milý chalan - presne taký akého si zaslúžiš. Teda... pokiaľ nie je s Thomasom." vzdychnem si. Dnes majú chalani na sústredení voľný večer a ja mám z toho naozaj obavy. Thomas je schopný ožrať Pata do nemoty. Práve preto som im zariadila také luxusné ubytovanie - aby im došlo, že tam to nemôžu zničiť svojím opileckým vyčíňaním. Len sa bojím aby im to došlo. Ešte mi Tomas nezavolal tento týždeň, takže netuším ako to tam vyzerá. A z toho mi behá mráz po chrbte. Asi som s nimi naozaj mala ísť.

„Jenna, počúvaš ma?" preruší Amanda tok mojich myšlienok. „Hm, čo? Hej." „Áno, to počujem." doslova Amandu vidím ako prevrátila oči.

„Tak... čo si hovorila?" nahodím ospravedlňujúci tón. „Že medzi mnou a Patom nič nemôže byť... Videla som ako sa na seba pozeráte." povie, akoby to bolo jasné. „Ale prosím ťa. Zasa vidíš to, čo nie je." prevrátim očami. „Práve naopak. By the way, už by si ma konečne mohla zoznámiť s Thomasom. Patrilo by sa to, keďže je to tvoj najlepší kamoš a ja som tvoja najlepšia kamarátka. Chápeš... je mi blbé furt o ňom počúvať a pritom ho vlastne nepoznať." tón jej hlasu prezrádza, že jej to naozaj prekáža.

„Fajn, raz... raz vás zoznámim." kapitulujem. No čo, keď sa dá Amanda dokopy s Patom - o čom nepochybujem - Thomas si bude musieť dať spátečku. A vtedy ho už môžem zoznámiť s Am. „Nehovoríš to dvakrát presvedčivo." okomentuje to Amanda.

„Pochop ma, Thomas je jednoducho grázel. Nechcem aby ťa stiahol na "temnú" stranu." poviem úprimne. Amanda sa zasmeje. „Veď vieš že ja mám rada zlých chlapcov. A navyše, stiahnuť sa nenechám." povie a ja s ňou jednoducho musím súhlasiť. Poznám ju a viem o tej jej slabosti pre rebelov. Možno že je nakoniec problém v mojej hlave a nie v nich dvoch.

Keď nad tým tak uvažujem... tak je tam asi môj strach tou vecou, čo všetko komplikuje... Veď predsa ak by sa dali dokopy a potom rozišli... čo keby jeden z nich chcel aby som sa nebavila s tým druhým? To jednoducho nejde.

„Ah... tak ja vás zoznámim. Keď príde čas. Už musím končiť, som skoro pri Timovom vchode. Tak zajtra?" spýtam sa a pomaly kráčam príjazdovou cestou k Timovmu domu. „Fajn. Zajtra." odvetí a potom zloží. Schovám si mobil do vrecka džínsov a zastanem pri dverách.

Zazvoním a otvorí mi Timova mama s úsmevom. No len čo jej pohľad dopadne na mňa, úsmev jej zíde z tváre. „Jennifer... ahoj." zaklipká očami. Očividne ma tu nečakala. Totižto, chcela som Tima prekvapiť a prísť ho len tak pozrieť.