LYCAN

Hups

Do Axelovej izby som vtrhla ako veľká voda. Za iných okolností by to problém určite nebol, ale teraz som svoje rozhodnutie poriadne ľutovala. Tia ma poslala po nejakú Axelovu košeľu (s obľubou mu totiž kradne aj oblečenie) a ja som tu pred ním momentálne stála ako obarená. Axel mal byť preč, no opak bol pravdou.

Axel práve zatváral dvere od kúpeľne a na bedrách mal omotaný uterák. Kvapôčky vody mu z vlasov stekali po celom tele a zachytávali sa až v uteráku. Vlasy mal strapaté a pôsobil mladšie.

Chvíľu trvalo, kým si všimol, že som v izbe a zdvihol ku mne svoje búrkové oči. Mňa okamžite zaliala červeň a srdce sa mi rozbúchalo o preteky.

Rýchlo som sa zahanbene odvrátila, otočila som sa mu chrbtom a oči si zakryla rukami. „Ja som...len som..." začala som habkať a môj mozog absolútne vypovedal službu. Cítila som ako keby ma pristihli pri krádeži a ja nemám žiadny obstojný argument.

„Vivian?" Zasmial sa Axel a ja som začala cúvať späť k dverám.

„Mrzí ma to," mumlala s rukami na očiach, „nevedela som, že... fakt som nechcela..."

„Pozor," zakričal Axel, ale už bolo neskoro. Čelom som do niečoho narazila a hlavou mi prešla vlna bolesti. „Au," sykla som.

Cítila som, že Axel je hneď pri mne, ale oči som mala zakryté stále. Axel sa mi pokúšal odokryť, ale bezúspešne.

„Vivian, no tak," v jeho hlase nebola ani stopa po trpezlivosti, „musím sa ti na to pozrieť."

„Nie," pokrútila som hlavou, „choď preč."

„Si ako malá," posťažoval sa, „daj si tie ruky preč, bez trička si ma už videla."

„No...ale...to..." začala som a oči ma zaštípali.

„Iba sa ti na to pozriem," presviedčal ma a jemne mi zložil ruky z očí. Pod návalom svetla som párkrát rýchlo zažmurkala, ale jediné, čo som videla bola Axelova tvár. Prstami mi jemne pohladil čelo. „Asi budeš mať modrinu," povedal a pery sa mu roztiahli do úsmevu. „Treba na to ľad."

„Nie, nie, netreba," pokrútila som hlavou a Axel sa zamračil.

„Bojíš sa?" Opýtal sa ma a ukazovákom mi zdvihol bradu tak, aby mi mohol vidieť do očí.

„Nie," zaklamala som, „ale chcem ísť preč, Tia na mňa čaká."

„Som si istý, že moja sestra to tých pár minút vydrží," vyhlásil, ale k dverám sa nepohol. Namiesto toho, aby odišiel sa ku mne ešte viac naklonil. Bližšie. Moje srdce bolestivo narážalo na hrudný kôš, dožadovalo sa...túžilo po...

„Nechcem, aby..." začala som protestovať, ale moje slová sa vytratili, presne ako vzduch z mojich pľúc, v sekunde, keď Axel svoje pery položil na tie moje. Zozačiatku so sebou bojoval, bol zdržanlivý, hoci jeho túžbu som cítila ako svoju vlastnú.

Prsty som mu zahrabla do mokrých vlasov a prisunula som sa k nemu. Neodolala som a druhou rukou som mu prechádzala po hrudi, po svaloch na chrbte. Chcela som ho dotýkať. Chcela som sa cítiť takto.

„Ó môj bože! Ó môj bože! Ó môj bože!"

Keď som počula Tiin piskľavý hlas od Axela som odskočila ako keby ma popálil.

„Čo to robíte?" Zvýskla. Keď som sa na ňu pozrela, stála medzi otvorenými dverami a oči držala pevne zažmúrené, aby nič nevidela. „Vypichnite mi oči, prosím," začala dramaticky.

„My sme... Nie je to tak ako to..." Začala som habkať, ale našťastie sa toho chytil Axel.

„Čo tu chceš, Tia?"

„Ja čo tu chcem?" Zvolala neveriacky Tia a konečne otvorila oči. Títo dvaja boli naozaj ako olej a voda. Dokonca ani výzorom sa na seba nepodobali. Tia mala bledšiu pokožku a ryšavé vlasy. Axelova pokožka bola olivová, vlasy mal čierne ako noc.

„Čo ty tu robíš?" Ukazovák namierila na svojho brata a teraz vyzerala ako samotný oheň.

„Som vo svojej izbe, Tia," pripomenul jej trpezlivo brat, „a tu si môžem robiť, čo chcem. Alebo máš na to snáď iný názor?" Vyzval Tiu a ja som vytušila, že Tia sa momentálne pohybuje na veľmi tenkom ľade.

„Tia, my sme ne..." začala som opäť, no môj hlas zlyhal. Čo som jej vlastne chcela povedať? Nebozkávala som sa s tvojim bratom?

„Vivian je moja kamoška," oborila sa zvýšeným hlasom na brata Tia, „ak jej ublížiš, spravím ti zo života peklo!"

„No to mi je novinka," Axel prevrátil očami, zatiaľ čo ja som tam stála celá červená a zadýchaná.

„A ty," otočila sa na mňa a oči jej horeli rovnako ako vlasy, „prečo si mi to nepovedala? Myslela som si, že sme kamošky!"

„Ja som..." Netušila som ako jej to mám vysvetliť. Navyše som sa cítila ako prvotriedny zradca.

„Nechaj ju, Tia," zavrčal na ňu Axel, ale ju to nezastavilo.

„Vysvetlím ti to," prehovorila som napokon hľadiac na Tiu. To bolo už druhýkrát čo som jej ublížila.

„Dobre," prikývla a na perách sa jej zjavil úsmev. To znamenalo jediné: toto mi len tak ľahko neprejde. „Ale toto je rozhovor, ktorý musíme viesť medzi štyrmi očami." Vyhlásila sa a zdrapila ma za ruku. „Ak budeš počúvať," otočila sa medzi dverami Tia na brata, „tak ti tie uši odtrhnem!"

Tia ma ťahala do svojej izby a po chodbe sa rozliehal Axelov smiech.