•4•

3.8K 133 5
                                    

Ráno to vyzeralo na naozaj pekné počasie. Akurát, že bol apríl. Odjakživa som nenávidela apríl. Jar som milovala, ale apríl nie. Síce som bola v zastrešenej búdke, ale aj tak na mňa jemne kvapkal dážď a na nohy mi bola hrozná zima. Dážď sa každou kvapkou zosilňoval. Cítila som ako mi na hlavu padajú malé kvapky. Pozrela som sa hore. Strecha búdky bola jemne nalomená. Posunula som sa o pár centimetrov ďalej, ale nepomohlo to, aj tak mi na hlavu padal dážď.

Každá minúta mi prišla ako hodina. Dážď sa zmenil na veľké krúpy, teda nevedela som čo to je. Vyzeralo to ako malý ľad so silným dažďom.

Vlasy som mala už úplne mokré a vyzerali hrozne.

Autobus, do ktorého som nastúpila vyzeral ešte horšie ako ten modrý. Len dve sedačky boli voľné. Celý autobus smrdel za potom a bol v ňom vydýchaní vzduch. Sadla som si vedľa starej panej. ,,Dobrý deň," usmiala som sa na ňu. Tá sa len usmiala a kývla mi na pozdrav.

~

Dážď stále padal a ja som váhala. Nestihla som to. Dvere od kostola boli zatvorené. Netušila som, čo mám teraz robiť. Bola som úplne mokrá a nemohla som tam len tak príjsť. Dotkla som sa kľúčky mysliac si, že sa tam len tak v tichosti priblížim, sadnem si a že si ma nikto nevšimne. Otvorila som ťažké drevené kostolove dvere rozhodnutá ísť na svadbu, keď som sa už cez celé mesto trepala.

Mýlila som sa. Tak veľmi som sa mýlila. Dvere sa samé hlučne zavreli a každý úplne každý v kostole sa otočil. Nevesta s tortovými šatami už stála aj s ženíchom pred oltárom. Nevidela som im úplne do tváre, ale vedela som, že zrovna najšťastnejší nie sú. Ospravedlňujúco som sa usmiala a sadla si do najbližšej lavice. To som dobre posrala.

Oddávajúci pokračoval akoby sa nič nestalo. Ja som ho však absolutne nepočúvala. Očami som hľadala len jedinú osobu. Nevidela som ho. Neprišiel...Myslela som si, že nepríde. Vlastne, čo by sa zmenilo keby tu bol? Vôbec nič. Len by som sa mu snažila vyhýbať a určite aj on mne.

Všetky pekné klamstvá II.Where stories live. Discover now