V ten večer ma Nick odviezol domov. Prešli dva dni a Nickolas sa mi neozval a ja som nemala v pláne to urobiť prvá. Sedela som v práci a kreslila. Niektoré pramienky vlasov mi padali pri kreslení do tváre, aj keď som mala vzadu zapletený jeden cop.
V práci už zostávali len ľudia s nadčasmi, ktorých veľa nebolo. Mohla som si to vziať domov a kresliť doma, ale ja som nechcela.
Cítila som sa zle a naozaj som potrebovala niekoho, kto by mi dal návod čo mám robiť. Tia mi len dookola opakovala ako ho mám nechať ísť a prerušiť s ním kontakt. Nerozumela mojej situácii ani tomu, že sa už bez Nickolasa cítim polovičná. Kreslila som obálku na novú knihu a predstavovala si budúcnosť. Kto vie či o svojom dieťati povedal svojim rodičom. Pravdepodobne nie. Snažila som sa nemyslieť na to.
,,Nina?" zdvihla som hlavu hore. Ester moja kolegyňa, ktorá mala na práci len sedieť za počítačom, na mňa škaredo pozerala. ,,Áno?" spýtala som sa bojazlivo. Staršia žena mi náhaňala tak trochu strach. Netušila som akú má vlastne náplň práce a neodvážila by som sa to spýtať. ,,Vo vestibule je nejaký chlap a spomínal tvoje meno," spoza okuliarov na mňa zazerala. ,,Ďakujem pôjdem tam," pošúchala som si koreň nosa.
Pár sekúnd som ešte zostala sedieť napokon som sa predsa len zdvihla a vybrala sa dole do vestibulu.
Na gauči sedel Nickolas. Jasné, kto iný by už len za mnou prišiel. Nick zdvihol hlavu od mobilu akokeby vycítil moju prítomnosť. Neuveriteľnou rýchlosťou vstal z gauča tak, že som myslela, že sa ten malý gauč prevráti.
Už už som chcela naňho vybehnúť, že prečo mi nenapísal, nezavolal. Prečo tu prišiel? Mal by mi dať priestor a čas si všetko premyslieť, ale napísať mohol.
YOU ARE READING
Všetky pekné klamstvá II.
Romance,,Miluješ ma ešte?" spýtal sa ma ako keby sa tú otázku chcel opýtať veľmi dlho. ,,Myslím si, že keď niekoho skutočne miluješ tak ho nikdy neprestaneš milovať," cítila som ako sa mi do očí hrnú slzy. ,,Ale ublížil si mi," pokračovala som. Príbeh...
