Nick otvoril dvere. Vďaka jeho vysokej postave som nedovidela kto stojí za nimi.
,,Nedvíhal si mi," započula som len ženský hlas. Vyššia žena sa prepchala cez Nickolasa dovnútra.
Hnedé dlhé vlasy mala rozpustené. Žena však zmeravela, keď sa nám stretli pohľady. Pozerala sa na mňa ako keby presne vedela kto som. No jej pohľad sa mi nepáčil. ,,Máš spoločnosť," poznamenala.
Čakala som, že jej Nick niečo povie, ale on si len pošúchal čelo. Zelenými očami na mňa pomaly žmurkala. Za iných okolností by mi možno bola aj sympatická, ale keďže môjmu Nickovi nahovorila klamstvo, tak u mňa klesla. Ona to musela vedieť. Musela vedieť, že Nick nie je otcom jej dieťaťa.
,,Uprednostňovala by som keby si dával prednosť svojmu dieťaťu a nie ženám," povedala ešte hrubšie. Nick zostal z neznámeho dôvodu ticho a mne začínala táto tmavovláska liesť na nervy.
,,Nemá s tebou dieťa," povedala som nepremyslene. Lara na mňa zvláštne pozrela. Takýmto pohľadom sa už raz na mňa niekto pozeral a bola to...Pamela.
,,Nickolas!" otočila sa za seba.
Chcela som, aby ju Nick poslal preč, aby sme boli znovu sami a mohli dokončiť náš rozhovor. ,,Len som ti priniesla papiere. Prídem inokedy, keď budeš sám," z veľkej kabelky vytiahla asi desať papierov a hodila ich na vysoký stôl.
Venovala mi ešte krátky pohľad ako keby chcela na mňa napľuť, ale nemohla a ladnými krokmi odišla.
Zabuchla dverami tak, aby to počula celá bytovka. ,,Prečo si nič nepovedal?" zakričala som na Nicka. Neodpovedal a tromi krokmi podišiel k barovému stolu a schmatol z neho papiere.
,,Čo sú to za papiere?" Zostal ticho a očami behal po písmenkách. ,,Nick?"
,,Sračky," povedal znudene a papiere hodil naspäť. Podišla som k papierom, ale nerozumela som ani jedinému slovu. Dole bola len krátka čiarka na podpis.
,,Prečo si jej nepovedal pravdu?" nedávalo mi zmysel prečo to neurobil hneď, keď stála pred dverami. ,,Poviem jej ju."
,,Mohol si jej celý deň zavolať alebo teraz si mal možnosť povedať jej to. Nemuseli by sme sa s ňou naťahovať," kusala som si do vnútornej strany líca.
,,Prečo si celý čas nič nepovedal?" naliehala som. ,,Ja neviem nechaj to na mne je to moja vec."
,,Zrazu je to tvoja vec?"
,,Vždy to bola moja vec," odsekol. Mňa z neho naozaj porazí.
V hlave sa mi nepríjemne zatočilo.
,,Klamal si mi?" chytila som sa za spánky a snažila sa udržať na nohách.
,,Čo?... Máš pocit, že som ti klamal o tom, že som neplodný?" zvráštil obočie.
,,To som nepovedala," napila som sa vody a dúfala, že mi pomôže proti bolesti.
YOU ARE READING
Všetky pekné klamstvá II.
Romance,,Miluješ ma ešte?" spýtal sa ma ako keby sa tú otázku chcel opýtať veľmi dlho. ,,Myslím si, že keď niekoho skutočne miluješ tak ho nikdy neprestaneš milovať," cítila som ako sa mi do očí hrnú slzy. ,,Ale ublížil si mi," pokračovala som. Príbeh...
