Všetky pekné klamstvá II.

•32•

,,Treba ťa oholiť," končekmi prstov som mu prešla po pichľavých lícach. Hlavu mal položenú v mojom lone a sedeli sme na presne tej istej posteli, na ktorej som pred pár rokmi prišla o panenstvo. Ten fakt ma trochu desil.

Prstami som ďalej prechádzala po črtách Nickolasovej tváre. Nemal ani jednu nedokonalosť. Jedine malinkú jazvu na líci, ktorá sa mu ešte nestihla zahojiť? pravdepodobne z nejakej bitky.

,,Nick?"
,,Hm?" zamrmlal.
,,Možno to s tou svadbou nebol taký zlý nápad," povedala som a sama nevedela či to myslím vážne. ,,Chceš sa teraz vydávať?"
,,Ja neviem len...neviem," bála som sa, že mi ujde. Raz to už urobil čo ak to urobí znova? ,,Nie teraz, ale niekedy určite áno." Netúžila som po veľkej drahej svadbe. Predstavovala som si len malú svadbu s najbližšou rodinou.

,,Je to len papier."
,,Veľmi významný papier."
,,Nebavme sa o tom," prižmúril oči a vstal z môjho lona. ,,Sám si mi to pred nedávnom navrhoval!"
,,Nemyslel som to vážne."
,,Ešte niečo si povedal a nemyslel vážne?" spomenula som si na časy, keď som netušila aký Nick je, keď som bola z neho zmätená a doteraz zostal pre mňa záhadou. Myslela slm si však, že ako sám povedal všetko má svoj dôvod.
,,Povedal som to len tak."
,,Len preto, aby si si ma získal späť?"
,,Áno," vstal z postele. Ja som s ním neskončila a vstala som za ním do jeho kuchyne.
,,Ako vidíš svoju budúcnosť?" spýtala som sa ho naschvál na jeho budúcnosť nie na našu.

Ja som videla svoju budúcnosť s ním.
Rok by sme cestovali a potom sa niekde usadili. Kúpili si spoločné bývanie. Mali malú svadbu, kde by som nemala biele šaty. Už odmala som ich chcela mať žlté alebo modré. Nerozumela som prečo by mali byť biele. Nechcela som biele. Boli aj krajšie farby ako bola biela. Potom by sme mali spolu tri deti a ja by som si celé dni maľovala a kreslila ilustrácie a starala sa o deti. Problém však bol, že som nevedela akú budúcnosť chcel Nickolas. Navyše už to nebolo o tom, že deti nechce, ale o tom, že ich mať nemôže.

Malá časť mňa dúfala, že ak ho prehovorím pôjde s tým k doktorovi a bude na to nejaká liečba. Alebo stále existovalo umelé oplodnenie...bolo veľa možností. Nevyznala som sa do toho a Nick mi ani presne nepovedal o jeho čo ňu doktor oznámil.

No...nevedela som si predstaviť takúto budúcnosť bez neho. Nick zostal ticho.
Nemala som pocit, že rozmýšľa len mi na to nechce odpovedať.
,,Ty mi v mojej budúcnosti budeš stačiť. Ešte pred tým som chcel mať peniaze, cigarety a sex. Tie tri veci mi stačili. Ale..." nedokončil, pretože ho prerušil zvoniaci zvonček.

Nebola som veľmi zvedavá kto je dole.
Asi len nejaký poštár alebo kuriér. Nickolas odbehol z kuchyne a stlačil gombík, aby otvoril neznámej osobe.
,,Kto to je?" spýtala som sa vyčerpane a nezaujato. ,,Neviem," kývol plecami.
,,Nefunguje mi ten...mikrofón," vyšlo z Nicka.