Tanec sa už skončil a ľudia sa medzi sebou začali znova rozprávať poniektorí začali tancovať. Ja som stála vzadu pri stoloch s jedlom. Vzala som si sklenený pohár s punčom. Aspoň som si myslela, že je to punč. Skleničku som si priložila k perám a chcela voňavú tekutinu ochutnať.
Náhle som sa otočila aj s pohárom medzi perami a narazila do Nickolasovej hrude.
Jeho hruď silno narazila do skleneného pohára, ktorý mi cinkol o zuby a sladká tekutina sa mi vyliala na bradu, krk a rýchlo tiekla až k prsiam. Pohár som pevne držala, aby sa mi nevyšmykol a položila som ho naspäť na stôl.
,,Prepáč mi," povedal neúprimne. Málokedy sa ospravedlňoval a ešte zruedkavejšie ak to malo byť úprimne. Potrebovala som to umyť zo svojich šiat. Vyšla som zo sály a Nick mi bol hneď za pätami. Alkohol sa mi do šiat pomaly vsiakol, síce to nebolo vidieť, ale cítila som aká je tekutina lepkavá.
Zabočila som do uličky, kde boli záchody a chcela si to aspoň trochu prepláchnuť vodou. Nevedela som prečo Nick za mnou šiel ako nejaký strážny anjel, ale nevšímala som si ho. Možno sa bál, že mu utečiem.
Vstúpila som na dámske wcka a myslela som si, že môj doprovod ma počká za dverami. Mýlila som sa. Stále som sa snažila mať na tvári nečítateľný výraz. Ani ma neprekvapovalo, že išiel za mnou. Tvárila som sa ako keby tam nebol a natiahla sa za vreckovkami na ruky. Cítila som ako pozoruje každý môj pohyb. Namočila som ich a začala si utierať šaty.
Jeho pohľad ma znervózňoval.
,,Mám ti pomôcť?"
Prudko som sa nadýchla. ,,Nie," vyhŕkla som. Ako mi chce pomôcť? Pokrútila som hlavou a pokračovala v utieraní.
Bolo také zvláštne byť znova s ním.
,,Kde si bol?" spýtala som sa, aby som prerušila ticho. Pokračovala som v čistení svojich šiat. ,,Liečil som sa. V Berlíne."
,,V Berlíne?" nadvihla som obočie. Liečil sa...
Pousmiala som sa tak, aby si to nevšimol.
,,Páčilo by sa ti tam," urobil krok ku mne. Vyhodila som vreckovky do koša. Na šatách som mala fľak z vody, ale už neboli lepkavé. ,,Pred pol rokom som sa vrátil. Hľadal som ťa." Očami som zablúdil k tým jeho. Ja som ho hľadala rok.
Mohol mi zavolať, napísať alebo čokoľvek. Tak ma to všetko štvalo. Bola to jeho vina, ale teraz s tým už ani jeden z nás nič neurobí. Spravil ešte jeden malý krok ku mne. Telami sme boli azm nebezpečne blízko. Chcela som urobiť krok do zadu, ale neurobila som ho.
Dúfam, že sa vám to páči a príbeh vás zatiaľ nesklamal. Ninine pocity sú take teraz...komplikované.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Všetky pekné klamstvá II.
Romantizm,,Miluješ ma ešte?" spýtal sa ma ako keby sa tú otázku chcel opýtať veľmi dlho. ,,Myslím si, že keď niekoho skutočne miluješ tak ho nikdy neprestaneš milovať," cítila som ako sa mi do očí hrnú slzy. ,,Ale ublížil si mi," pokračovala som. Príbeh...
