Kopu detských kresieb som Ianovi odovzdala. Uľavilo sa mi, že na mňa nenakričal. Iba ma upozornil, aby sa to viac nestalo a poslal mi do e-mailu novú rozprávku, na ktorú som mala vymyslieť vlastnú ilustráciu. Mrzelo ma, že Liam nemá rád obrázky a knížky už vôbec. Doma som mala kopu výtlačkov detských kníh.
Nick sedel za volantom a vážne sa pozeral do mobilu. Nastúpila som do zaparkovaného čierneho auta a usmiala sa. ,,Kam ideme teraz? Mohli by sme ísť niekde na palacinky. Mám veľkú chuť na sladké. Aké bolo tvoje obľúbené jedlo, keď si bol malý?" položil svoj mobil medzi naše sedačky a vyzeral byť ustarostený.
,,Nina," šepol moje meno.
,,Mohli by sme ísť do reštaurácie tvojej mamy," pokračovala som. Bola som veľmi hladná.
,,Nina!" vykríkol o dosť hlasnejšie.
Stíchla som a nechápavo naňho pozerala.
,,Volal mi doktor," úsmev mi za necelú sekundu klesol.
,,Doktor?" snažila som sa ukľudniť svoje rýchle dýchanie.
,,To decko nemohlo byť moje. Nebol som u doktora roky, a tak mi robil viacej vyšetrení a teraz mi povedal všetky výsledky, pretože som sa ponáhľal a hneď po tom ako mi vzal krv som odišiel." Nemala som z toho dobrý pocit. Vôbec ma jeho slová neukľudnili. Dychanie sa mi zrýchľovalo a modlila som sa, aby to nebolo nič zlé.
,,Zistili, že mi chemoterapia v Berlíne spôsobila neplodnosť," pevne stisol volant a na mňa sa ani nepozrel. ,,Prepáč," hlas sa mu zlomil. ,,Nie som zdravý nikdy som nebol a nikdy nebudem. Či už fyzicky alebo psychicky," povedal to už úplne inak. Odmerane ako keby nechcel, aby som nič povedala ani sa do toho starala. ,,Preto bude jednoduchšie, keď ťa nechám ísť," stále sa pozeral dopredu.
,,Čo? To. To nemôžeš! Aj tak si deti nechcel. Nemôžeš ma len preto odkopnúť," koktala som a hlas mi preskakoval.
,,Nechcel, ale ani nevieš aký je to pocit, keď niečo nechceš a zrazu to ani nemôžeš mať."
,,Presne toto je tvoj problém!" kričala som naňho a jeho hlas ma štval. Hovoril to tak akoby to nič neznamenalo. Akoby sme my nič neznamenali. ,,Vždy, keď je niečo dobré ty utečieš," rozhodila som rukami. ,,Teraz to neurobíš. Neurobíš to, čo minule, proste ti to nedovolím. To som ti až na toľko ukradnutá?"
,,Nie si. Ja chcem, aby si bola šťastná.."
,,Tak pochop, že bez teba šťastná nebudem," mračila som sa a krv sa mi nahrnula do tváre. ,,Vyriešime to," povedala som už kľudnejšie.
,,Spolu," nezvládla by som keby mi zase odíde.
,,Som úplne dojebaný," strčil si cigaretu do úst. ,,Daj mi prosím jednu," nastrčili som ruku a čakala, že mi podá krabičku. Škaredo na mňa pozrel. Konečne prejavil nejaký naznak emócie. Silno mi položil na dlaň krabičku nejakých cigariet. Vybrala som si jednu a krabičku položila na jeho mobil. Nechcela som fajčiť v aute. Zapálim si ju, ale neskôr, keď vystúpime.
,,Vezmi ma na tie palacinky," oprela som si rukou bradu a kožu okolo nechtou si začala nervózne okúsavať. Nick naštartoval otvoril okno a začal fajčiť.
YOU ARE READING
Všetky pekné klamstvá II.
Romance,,Miluješ ma ešte?" spýtal sa ma ako keby sa tú otázku chcel opýtať veľmi dlho. ,,Myslím si, že keď niekoho skutočne miluješ tak ho nikdy neprestaneš milovať," cítila som ako sa mi do očí hrnú slzy. ,,Ale ublížil si mi," pokračovala som. Príbeh...
