•15•

3.8K 140 9
                                    

,,Nie! Mal si zabočiť doľava," okríkla som Nicka. ,,Povedala si rovno!"
,,Tým som myslela rovno doľava," bola som nervózna a už som nebola schopná ani trafiť domov.

Prevrátil oči a myslel si, že som to nevidela. Začala som si nervózne kusať kožičku okolo nechtov. Nick pevne držal obidvoma rukami volant až tak, že mu zbeleli hánky. Otočil auto v najbližšej ulici a vrátil sa po ceste, aby mohol zabočiť doľava. Cesta sa nám pomaly krátila a ja som bola tým väčšmi nervóznejšia.

,,Tam mi možeš zastáť," ukázala som rukou pred svoju bytovku. Zastál pár metrov od mojej bytovky. Siahla som na kľúčku a premýšľala či ho mám na rozlúčku objať alebo len pozdraviť...alebo ho pobozkať.
,,Zavolám ti," pozrel sa mi na pery.
,,Čo? Pre-prečo?" pozrela som sa mu do hnedých očí. Načo by mi volal? Zamračil sa: ,,Chcem ťa znova vidieť," očami skúmal výraz mojej tváre.
,,Prečo?" spýtala som sa šepotom.
,,Spali sme spolu," povedal rázne.
,,To nič neznamená," ubezpečila som ho. Znamená. Len na mojej budúcnosti to nič nemení.

,,Ty ma...opúšťaš?" O čom to hovorí?
,,Nie, Nick. Ty si ma opustil pred štyrmi rokmi," povedala som zvýšením hlasom.
A zase sa začíname hádať, tak ako pred pár hodinami. ,,Ale teraz môžem byť s tebou," zvýšil aj on hlas. ,,Nie je to také jednoduché. Keby na tu svadbu nejdem, tak je všetko po starom a ty by si si žil svoj život."

Celým telom som sa vytočila k Nickovi. Na to mi už nič nepovedal.
Vedel, že mám pravdu.
,,Prosím. Nemôžeš ma teraz opustiť ty."
,,A ty si mohol?"
,,Mal som dôvody. Vyliečil som sa a..a zmenil som sa." Klame. Nezmenil sa.
Viem, že sa nezmenil a ani som nikdy nechcela, aby sa zmenil.
,,Čo teraz čakáš? Že sa dáme dokopy a budeme spolu zase bývať?" môj hlas neznel ako môj. Znela som ako...Nickolas.

Všetky pekné klamstvá II.Donde viven las historias. Descúbrelo ahora