Drzé Dievčatko..
Otočila som sa s tým, že mu poďakujem, ale on sa niekde vyparil. Len som mykla plecami a vošla do triedy. Sadla som si na svoje nové miesto a pozrela sa do rozvrhu. Prvú hodinu mám psychológiu a potom anglinu. Tieto dva predmety spolu s dejepisom mi docela idú.
"Ale pozrime koho to tu máme. Naše Drzé Dievčatko..."Rory ma musel podpichnúť a vcelku my moja nová prezývka vyhovovala. Spolu s Chrisom a Jayom kráčali smerom ku mne."aj dnes mieniš byť drzá?"opýtal sa a rukami sa oprel o lavicu.
"No, podľa potreby."mykla som plecami a ďalej skúmala rozvrch.
"Radil by som ti aby si bola poslušná."zavrčal načo som sa zasmiala.
"A podľa teba vyzerám ako pes? Toto môžeš hovoriť svojím kumpánom, ale nie mne."vyštekla som naňho a sledovala ako sa mení na sopku, ktorá každú sekundu vybuchne. "Ešte niečo? Ak nie tak uhni lebo mi tieniš a nevidím na rozvrch." namiesto toho aby odišiel tak tresol po stole a precedil pomedzi zuby.
" Toto nieje koniec dievčatko. Ešte si nevyhrala." po jeho absurdných slovách sa uráčil odísť.
,,Super, zamotala som sa z psychický narúšením chlapom a jeho mentálne zaostalou priateľkou alebo čo to vlastne je.,,
Keď zazvonilo tak som sa vybrala do učebne, v ktorej by sa mala psychológia vyučovať. Vlastne ani neviem kto všetko somnou na tu psychológiu chodí lebo mali sme na výber ju alebo ekonomiku. Modlila som sa aby tam nechodila Sandy alebo Rory. No keď som zbadala Chrisa zistila som, že ten hore si vybral tu najhoršú možnosť. Nie to, že ho budem musieť každý deň vidieť,cítiť a počuť na matike a angline, ale k tomu bude somnou chodiť aj na psychošku? A to je zatiaľ len jeden predmet som zvedavá, na ktorých ho budem musieť trpieť.
Ako naschvál si sadol za mňa a jeho teplý dych som mohla cítiť na mojom odhalenom krku.
Hodina prebiehala pomaly, ba sa priam vláčila.Keď zvonček ukončil túto prekliatu hodinu, každý si pozbieral svoje veci a odpochodoval do svojej triedy. Teda všetci, až na mňa. Ja som sa vybrala na wecko.
"Neprovokuj ho dobre ti radím."ozval sa chrapľavý hlas za mnou. Viem, že to bol Chris jeho hlas a vôňu by som spoznala kdekoľvek.
"Budem si provokovať koho chcem a keď sa tvoj kamarád nevie spratať do kože, nie môj problém."zahučala som a odbočila do ľava kde sa nachádzali toalety. Otvorila som dvere a vošla na dámske záchodky kde somnou boli ešte dve dievčatá, ktoré sa pred obrovskými zrkadlami maľovali a viedli medzi sebou rozhovor. Nezaujímalo ma nic čo tie, ehm,dievčatá hovorili,ale keď som počula meno Rory zbystrila som sluch.
"...a vieš o tom, že jeho otec mu kúpil nové auto?"povedala jedna z nich.
"Vážne? Ale čo sa čuduješ, veď jeho rodina je najbohatčia z celého mesta! Má na to, narozdiel od Chrisa." povedala druhá, ale hlasy zoslabovali čo naznačovalo, že odchádzajú.
"..Má na to, narozdiel od Chrisa." táto veta mi začala víriť hlavou. Možno som sa v Chrisovi zmýlila.
Vyšla som von z kabinky a pristúpila k umývadlu. Pustila som z kohútika vlažnú vodu a umyla si ruky. Zo stroja na vreckovky (neviem ako sa to volá :D) si vybrala papier a usušila si ním ruky. Namierila som si to ku dverám, keď vtom niekto rozrazil dvere a skoro mi rozbil hlavu. Dnu nabehol Rory, Chris a Jay. Zavreli dvere a zamkli ich. Nasucho som preglgla a vyplašene na nich zahľadela.
"Už niesi taká frajerka keď ťa nikto nemôže počuť ani vidieť."uchechtol sa Rory a surovo ma oprel o stenu. Síkla som od náhlej bolesti, ktorá mu pulzovala do hlavy, na čo sa len zasmial.
"Si úplne ubohý. Ani dievča nevieš sám zbiť a potrebuješ k tomu svoje dva chvosty."uchechtla som sa prezmenu ja.
"Potrebujem divákov a navyše kto vravel, že ťa idem zbiť? Nie škoda takej peknej tváričky? A tie ústočka. Hm, viem si ich predstaviť na mojom poklade."zasmial sa a viac ma pritlačil na stenu.
"Nechcem byť zlá, ale nenosím so sebou lupu a hľadať sa mi ho fakt nechce."žmurkla som naňho aj ked som musela zalapať po dychu.
"Ako môžeš vedieť, že je malý, keď si ho ani nevidela?"
"No, stačilo, že som bola 10 minút na záchode a už viem celý tvoj životopis dokonca aj odzadu."upresnila som mu to tak, ako si žiadal.
"Ako počujem, tak som na tejto škole žiadaný."normálne som cítila ako sa mu zvýšilo ego.
"Aha a ako žiadanosť berieš aj to, že ti hovoria, že ho máš malého? Tak potom gratulujem, nemáš náročné ciele."zasmiala som sa a jeho ego znova kleslo. Jedna nula pre mňa škriatok.
"Jebeš ma Bakker!"už to začína. Sopka začína chŕliť.
"To je divné, nemalo by to byť naopak?"udivene som sa na neho pozrela.Započula som zborové uchechnutie.
"Rory jeb na ňu poď preč, kým nás niekto nezbadá."vložil sa do našej debaty Jay. Rory ma len prebodol nenávistnym pohľadom,ale v jeho očiach bolo aj čosi viac,než len nenávisť a to bola pomsta. Otočil sa na odchod. Svoj pohľad som presmerovala na Chrisa, ktorý bol po celý čas ticho. Naše oči sa pretli. Sledoval ma. Ani nemrkol. Stále ma nespúštal z očí dokonca aj keď tí dvaja odišli.
"Ako to robíš?"spýtal sa a bez odpoveďe odišiel.
Zvyšok školy bol divný. Zistila som, že s Chrisom mám skoro všetky hodiny až na chémiu. No za to, tam mám Sandy a Roryho. Teraz sedím doma a pozerám telku. No skôr to je tak, že telka je pustená a ja rozmyšľam nad tým, čo povedali tie dve dievčatá. Teda, skôr to jedno. Žeby bol Chris chudobný? Tomu neverím. Veď jazdí na docela slušnom aute. Síce je to starší model Mustangu, ale aj tak, muselo to niečo stáť. 'Jemu hovoríš, že je blbosť súdiť človeka vďaka autu ale sama to robíš.' ozvalo sa podvedomie a tentokrát som s ním musela súhlasiť...
________________________________________________________
A/N: Ďakujem za podporu v minulej časti :3 Hrozne ste ma potešili ^^
P.S.: Na gife Rory a Jay :D
xox,Zee
YOU ARE READING
Stalker
Teen FictionViem, že je to šok a nikto to asi nečakal, no po tých rokoch rokúcich som sa rozhodla znovu publikovať tento príbeh. Len tak, pre spomienku ❤️ Ospravedlňujem sa za všetky gramatické alebo hocijaké chyby ale berte do úvahy, že som mala 15 😅 WARRIOR...
