Stalker

33 Chapter

Prepáč..

Hneď ako som opustila izbu, som zašla do svojej a dala si na seba aspoň tepláky. Potom som zišla dole a ako správna gazdyňa, som začala robiť raňajky.

"Kde to som?"ozval sa tenky, chrapľavý hlas zamnou.

"To by si sa mal spýtať toho čarovného zajačika, ktorý vás sem včera doviedol."s nadvihnutým obočím som sa naňho pozrela a začala rezať papriku.

"Čo si si fetla?"nechápavo sa na mňa pozrel a sadol si na barovú stoličku, pričom si vložil hlavu do dlaní.

"Ja? Tak to si mal včera vidieť vás dvoch!"ukázala som naň nožom.

"No, trochu sme to prehnali."na prstoch ukázal to trochu!

"Trochu? Vážne si povedal trochu? Veď ste sem prišli s tým, že ste sa vracali z krajinky za siedmimy horami a dolami, cestou ste sa stavili v perníkovom domčeku čo bolo btw. Bordel! Z ktorého vás vyhodili, lebo ste im chceli zaplatiť s peniazmi z Monopoly! Potom ste chceli kúpiť protézu nejakej tetky v stánku a nakoniec vás sem doviedol čarovný zajačik a hľadali ste Alicu. A aby toho nebolo málo, ponúkli ste mi, aby som sa pridala do štvorky."trochu rozhorčene som to povedala ako som chcela.

"Fúha, ten Ericov fet si musím zohnať."na tvári sa mu vyčaril sfetovaný úsmev. "A bolo niečo z tej štvorky?"dodal, ale keď si všimol môj pohľad, tak to hneď pochopil.

"A vďaka vám dvom som zmeškala školu."pripomenula som mu.

"Super! Vidíš, ako mi to trhá žily!"ironia v jeho hlase bola nad jasno badateľná. Nič som nato neodpovedala, len som mu pred nos strčila raňajky a zbehla hore pre Chrisa.

Otvorila som dvere od hosťovskej a hneď som zbadala Chrisa, ktorý sedel na ustlanej posteli a keď si všimol, že niekto vošiel dnu, tak zdvihol hlavu, pričom do mňa zaboril tie jeho kukadlá.

"Raňajky sú hotové!"oznámila som mu a s kamennou tvárou sa otočila na odchod.

"Bee počkaj!"zastavila som a otočila sa naspäť k nemu.

"Nevieš strafiť do kuchyne?"opýtala som sa ho a on záporne zakrutil hlavou.

"Nie, len... Fakt mi to prepáč."šepol a rukami si pretrel rozospaté oči.

"Vieš, čo ma natom najviac sere? Že ja toho vôbec neľutujem!"ironicky som sa zasmiala a bez dalšieho slova odišla naspäť do kuchyne.

...

Nastala 12 hodina, keď v dome zavládlo ticho. Možno som zaň bola aj rada, kedže som si to potrebovala urovnať v hlave. Neverím, že to bolo nechtiac, náhodne. Chcel to presne tak, ako ja. Nechápem ho, má ma rád, ale pritom akoby somnou byť nechcel. Ale prečo?

Vo zozname som si našla jeho číslo a stlačila na políčko správa..
» Chcem vedieť pravdu, vážne to ľutuješ?
« Bude to tak lepšie.
» Takže to neľutuješ, len to chceš ľutovať...
« Musím, Bee..
» Musíš len zomrieť!
» Prepáč..
- to bolo posledné, čo sme si napísali. Priznávam sa, že mi ušla aj jedna slza, ktorú som v jej pochode zastavila chrbtom ruky.

Kým som sa snažila zadržať slzy, úplne mi unikla prichadzajúca správa. Až keď som si všimla blikajúce svetielko na mriežke, vtedy som spozornela.

» Môžme sa stretnúť? -na tej správe mi nesedela len jedna vec. Bola od Adama!

» Za hodinu v Pearl's. :) -odpísala som mu a šla sa pripraviť.

V PEARL'S

"Ahoj."šepla som a mierne sa usmiala na chalana predomnou.

"Ahoj Lee."vyhrkol veselým hlasom a vzal ma do svôjho objatia. Sálalo z neho teplo, ktoré sa však ani náznakom nepribližovalo ku tomu Chrisovmu.

"Som rád, že si prišla."vzdialil sa odomňa a sadol si na drevenú stoličku, čo som po ňom zopakovala.

"Ja som rada, že si mi napísal."na mojích perách sa vytvoril malý úsmev, ktorý však pravý nebol.

"Dlho som rozmýšľal."povzdychol si." A prišel som nato, že bola riadna blbosť, keď som sa s tebou prestal baviť. Bola, aj si, asi jediné normálne dievča na škole, s ktorým som sa fakt vedel zabaviť. Prepáč mi to , Lee!"dohovoril a svoju ruku položil na tu moju aby upútal pozornosť, kedže môj pohľad bol uprený na roh stola. Keď sa mu to podarilo a svoj zrak som premiestnila naňho, vtedy nás vyrušil hlas čašníka.

"Čo to bude?"opýtal sa odmeraným tónom, čo značilo, že nebol práve v dobrej nálade.

"Normálnu kávu a.."svoj pohľad obaja upreli na mňa.

"A Latté Macchiato."dodala som a znova sklonila hlavu. Čašník zopakoval objednávky a následne bez slova odišiel.

"Zabudníme nato."pozrela som sa na jeho modré oči a hneď si spomenula na Chrisove. Keď ma nimi prepaľoval, keď sa nimi ospravedlňoval a keď ráno po prvýkrát otvoril oči.. Všetky tie chvíľe mi utkveli v pamäti a nemala som v pláne ich odtiaľ dať preč..

"Takže kamaráti?"nadvihol jedno obočie. Jeho oči maly krásnu farbu, ale Chrisove boli proste Chrisove. Ten aj keby žiadne oči nemal, tak by sa mi jeho oči páčili.

"Najlepší!"dodala som a uškrnula sa. On mi úškrn vrátil a vtedy už prišiel čašník s našími objednávkami..

...

Víkend ubehol ako voda a je tu znova naša drahá škola. Celý víkend som stravila v spoločnosti Adama a keď mám povedať pravdu, tak mi bolo super!

"Dobre ráno madam, ako ste sa vyspali?"ozval sa jeho zvonivý hlas a spravil elegantnú pózu.

"Oh, dobré ráno pane, a ďakujem, vyspala som sa skvele."tak isto som spravila pózu ako prava hradná paní.

"Tak to som rád. Ak dovolíte, tak vás odprevadím do vašej učebne."nastrčil mi lakeť, ktorú som so smiechom prijala, ale potom som sa zatvárila urodzene.

"Ak by vám to neprekážalo Sir. Adam!"jemne som nadvihla nos a poriadne sa vystrela.

"Okey, to by stačilo, už sa na nás pozerá veľa ľudí."zasmial sa a ja spolu s ním.

"Tak nech pozerajú, to jediné im ostáva."odvrkla som povrchne ale zo srandy. Adam nič nepovedal, len sa začal smiať. Na chodbe sme potom každý išli svojou cestou, kedže máme iné hodiny...
_____________________________________
A/N

Hei
Dnes vám dávam nudnú čaasť, ale kedže ste ma prekvapili komentami a votmi, tak som chcela niečo pridať!

V tejto časti sa dala znova "dokopy" s Adamom, kedže som plánovala ho znova do príbehu zapojiť a aj niektoré z vás sa naň pýtali A na druhej strane sa to pokašľalo s Chrisom, ale ak mám povedať pravdu, tak to je len začiatok Ešte neviem, ako to presne skončí, a či vôbec budu Chrisčata, takže zatiaľ si budete musieť postačiť s #UltraStalkerom

P.s: Na obrázku Adam..

xox, Zee..