Stalker

42 Chapter

Nezabudnuteľná noc..(13+)

"Julia, Julia, Julia..!"skandujú meno dievčiny, ktoré sa snaží čo najrýchlejšie vypiť pohár plný nejakého alkoholu. A ako tak na ňu pozerám, tak jej to celkom ide.

Párty už je v plnom prúde, čo je poznať hneď, kedže každý má už niečo v sebe. Teda, až na mňa. Dnes proste na alkohol chuť nemám, tak som sa radšej rozhodla nezavadzať ostatným a tak som sa vybrala znova na ten kopček. Vôbec som sa nabála, že by ma nejaké zviera mohlo vtiahnuť do lesa. Ten hluk, ktorý vydávali moji spolužiaci, určite odplašil všetko živé, čo sem bolo.

Hneď potom, čo som si sadla na vlhku trávu, z vrecka mojej klokanej mikiny som si vytiahla balíček cigariet a jednu si vybrala. Síce som hovorila, že tu fajčiť nebudem, no som až na toľko závislá, že si musím zapáliť. A kedže som si svoje Malborky nechala doma, tak som si požičala Adamove. Hnevať sa isto nebude, kedže si ani nebude pamätať, kde ich dal.

Chytila som čierny zapaľovač, ktorý tak isto patril Adamovi, a s potiahnutím oživila to, čo následne oživý mňa. S potiahnutím sa do mňa dostala dávka, pre mňa potrebného nikotínu, ktorá ma nielenže zahriala, ale aj upokojila. Nosnými dierkami som následne vypustila sivý dym, ktorý sa vo vzduchu rozplynul. Vonku už panovala noc, ktorú doprevádzal obrovský Mesiac na nebi. Nikdy som nemala možnosť vidieť ho z takejto perspektívy. Bol nádherný. Vyzeral ako keby bol len centimeter od zeme a ja som sa ho kľudne mohla dotknúť. Vždy sa mi páčil viac ako Slnko. Vlastne, vždy sa mi páčil presný opak toho, čo všetci považovali za dokonalosť. Kým mne sa páčila zima, iní uprednostňovali leto. Milovala som čiernu, zatiaľ čo všetci radšej bielu. A to len preto, že nepoznali podstatu tých vecí. Čo by bolo Slnko bez Mesiaca? Svetlo bez tmy? Leto bez zimy? Všetko musí mať aj svoju tmavú stránku. Pochopila som to, pretože práve ja, som tou tmavou stránkou. Síce som nenašla tú svetlú, no viem, že niekde určite je, a čaká práve na mňa.

"Sledoval si ma?"vyhúkla som šedý dym a pozrela sa do tmy, v ktorej sa nachádzala jedna osôbka.

"Nemusel som. Videl som, ako si tu bola s Mary. " podišiel bližšie ku mne."Keď som ťa nevidel na chate, tak mi doplo, že budeš sem."prisadol si ku mne veľmi blízko, a mne hneď do nosa vbila jeho vôňa. Zavrela som oči a poriadne sa nadýchla. Myslím, že tu vôňu som potrebovala viac, ako nikotín.

"Prečo sa nezabávaš?"dofajčenú cigaretu som zahasila o kus zeme. Nepozrela som sa naňho. Nemusela som. Pred očami som mala jeho tvár a bolo úplne jedno, kde som sa pozerala.

"Ožrať sa, vyspať sa s niekym alebo sa sfajčiť do nemoty? To podľa mňa veľká zábava nieje."zasmial sa, čo mne spôsobilo neskutočnú eufóriu.
"A ty sa prečo "nezabávaš"?"nohy som si pritiahla k telu a rukami, položenými na kolenách, som si podoprela hlavu.

"Nemám náladu."mykla som plecami a zapozerala sa na osvetlenú chatu plnú ožrancov. Už zdiaľky som zbadala, ako si to v jednej z izieb spolu rozdávaju dvaja chalani a dievča. Prišlo mi to nadmieru nechutné, tak som sa radšej odvratila zrak a zapozerala sa na svoje topánky.

"A to tu chceš presedieť celú noc?"zaškeril sa a ramenom do mňa jemne strčil.

"Dobre vieš, že som toho schopná."zasmiala som sa a konečne sa naňho pozrela. Bol dokonalý, dokonalejší ako v mojej mysli. Jeho modré oči žiarili ako ten Mesiac na oblohe, ba dokonca aj jasnejšie. Jeho zamatová pokožka sa vo svetle mesiaca odrážala ako látka posiata striebrom a ružové plné pery, ktoré boli sformované do malého úsmevu, ma priťahovali ako magnet.

"Už ti niekto povedal, že si to najdokonalejšie stvorenie na tomto svete?"dlaňou mi prešiel po mojej, zimou stuhnutej, pokožke na líci. Keď som zacítila, ako sa mi červeň hrnie do líc, hlavu som schovala do mikiny.