Miluje ma?
"Na domácu úlohu si vypracujete referát o 2 svetovej vojne!"zakričala nám učiteľka počas zvonenia aj keď ju už nikto nepočúval, lebo polovica už bola na chodbe. Vyšla som tam tiež a mala namierené ku svojej skrinke, kde som si odložila knihy a vybrala ďalšie na najbližšiu hodinu.
Celá prvá hodinu bola o tom, že som musela myslieť na ten bozk.Snažila som sa rozptýliť písaním alebo rozobratím pera a následne jeho zložením.
Keď som ho pobozkala, tak som odtiaľ utiekla ako zbabelá hus! Ale nič iné sa robiť nedalo. Nechala som, aby ma pobozkal! Veď je to, sakra, Rory!
Bola som nevyspatá, sivé kruhy pod očami to dokazovali, lebo spať sa mi nedalo. Tak strašne som na seba naštvaná, ale niekde v kútiku duše som si silou -mocou priala, aby bol natoľko opitý, že si to nebude pamätať. No teraz mu budem musieť čeliť, kedže nás čaká anglina.
Prechádzala som úzkou chodbou, aby som mohla ešte pred hodinou osviežiť z vody z pitka, no niekto ma schmatol za rameno a celou silou oprel o stenu.
"Robíš mi to naschvál, však?!"rozzúreným hlasom sa ma opýtal Chris a jeho tvár sa nebezpečne priblížila k mojej.
"O čom to hovoríš?"nechápavo som zakoktala.
"Najprv Adam potom Rory. To ma skúšaš? Dúfam, že si si ten bozk užila, alebo si bola natoľko opitá, že si ho nepamätáš?"vyprskol mi do tváre a ešte viac ma pritlačil na stenu, načo reagovali moje lopatky, ktoré skoro rozdrvil. Polapila som vzduch, ktorý mi unikal z pľúc a trasenie kolien som úspešne odignorovala.
"Áno užila, predstav si. No čo, nejdeš ho zmlátiť? Veď sa ma dotkol!"vyhŕkla som a všetkou silou, čo som v sebe našla, ho odstrčila od seba.
"Vidíš, ako debilne to znie? Veď ja nie som tvoj majetok Chris. Môžem si robiť čo chcem a kedy chcem!"vyjavene sa na mňa pozrel, ale potom nahodil kamennú tvár.
"Asi som sa zmýlil, si taká istá ako ostatné, a tak isto aj skončíš!"pohŕdavo si odfrkol a odišiel.Čo tým myslel?
S plnou hlavou otázok som vošla do už plnej triedy a kráčala ku svojmu miestu. Pritom som sa pozrela na Roryho, ktorý ma celý čas sledoval a potom som svôj pohľad uprela na Chrisa, ktorý ma sledoval tak isto, len rozdiel bol ten, že keď jeden by ma najradšej pretiahol, druhý by ma najradšej zabil. Nemohla som sa pozerať na to, ako sa na mňa pozerajú, a tak som sklonila hlavu a zbytok cesty som tak ostala.
...
Po skončení poslednej hodiny sa všetci z triedy vytratili, teda až na mňa a Roryho, ktorý sa oprel o moju lavicu a úpenlivo ma sledoval, svojimi do modra sfarbenými očami, ako si ukladám veci.
"Ten darček.."začal, ale ja som ho zastavila.
"Bol to len darček Rory, nič viac. Už sa to nezopakuje."šepla som a knihy si v ruke upravil a pritom sa vybrala ku dverám.
"Nie tak rýchlo."schmatol ma za ruku a otočil k sebe.
"Niečo som ti o sebe zabudol povedať, keď niečo chcem, tak to aj dostanem! Za každú cenu,"poslednú vetu naschvál zdôraznil s úškľabkom na tvári a ruku mi konečne pustil, no ten červený fľak naznačoval, že z toho bude pekná, farebná modrina.
Ostala som tam zaskočene stáť a rozdýchavať to. Okej, toto začína byť šialené! Ale môžem si zato sama.
...
Prechádzala som prázdnymi ulicami a premýšľala. Išla som sa prejsť, lebo som si musela vyvetrať hlavu a trochu sa nadýchať čerstvého vzduchu. Síce mi mráz okusoval končeky prstov, no to ma aj tak neodradilo. Prešla som ku skate -parku, na ktorom nebolo ani živej duše. A kto by aj v takomto počasí tu bol?
Bailee Bakker!...ozvalo sa moje podvedomie, nad ktorým som sa musela pousmiať. Vážne si pripadám ako blázon. Alebo som len normálny človek v bláznivom svete? Nikto nevie.
Sedela som na jednej z rámp a pýtala sa samej seba, prečo, keď sa stane niečo pekného, tak sa to musí vždy skaziť? Prečo, keď si konečne môžem povedať, že som ŠŤASTNÁ, tak sa objaví život a odpovie: POČKAJ CHVÍĽU! A následne sa to všetko rozpadne ako domček z karát. A možno je to aj môj osud..
Z vrecka softshellovej bundy si vyberiem balíček cigariet a zapozerám sa naň.
Cigarety, to je to jediné, čo ma vždy nesklame. Načo sa zaoberať takými debilinami ako sú napríklad city, keď si môžem v kľude zapáliť a nahradí mi to všetko, no okrem jedinej veci, lásky. To je kurva asi to najväčšie kúzlo, ktoré existuje. Nie je na ňu žiadny liek alebo cheat.
"Nad čím premýšľaš?"ozval sa hlas podo mnou.
"Keď sa raz zaľúbiš, je to ako keby si spadol do studne, hlbokej studne. Niet úniku!"povedala som, čo som si teraz myslela, a môj zrak spadol na osobu, ktorá sa pomaly vyštverala ku mne.
"A čo ak príde niekto kto tvoj zúfalí krik začuje a vytiahne ťa odtiaľ?"opýtala sa ma.
"A čo ak kričať nebudem, len ticho trpieť?"odpovedala som jej otázkou.
"A čo ak ťa videl?"na moju odpoveď odpovedala otázkou.
"A čo ak umieram?"
"Tak ťa vytiahne."
"A keď nemá lano?"
"Tak skočí za tebou, aby si neumierala sama."
"Tomu neverím, že by urobil."
"Sweetie, ak ťa miluje, tak spraví pre teba všetko!"vrelo sa na mňa usmiala.
"Presne, ak ma miluje."šepla som a zhlboka vydýchla.
"Chris, však?"ozvala sa a ja som stuhla.Vyplašene som sa na ňu pozrela. No zatĺkanie mi bolo na nič. Aj keď sa ma to opýtala, tak na 110% vedela, že je to pravda. Tak som len súhlasne prikývla.
"Ach, dievča! Si v poriadnej kaši."vzdychla si a rukou prešla po mojom ramene. Nemusela mi to hovoriť, vedela som to aj sama.
Krabičku cigariet som otvorila a namierila ju k Mary, ktorá si bez váhania jednu zobrala. Ja tiež a vo vrecku som zalovila ešte po zapaľovač, ktorým som najprv zapálila Mary a potom mne.
Neviem prečo, ale rozhovor s Mary mi pomohol...
__________________________________
A/N
Hei :D
Tak čo? :D konečne povedala nahlas, že ho miluje :D otázka je, či on miluje ju :D
Dnes sa nebudem vykecávať a rovno dávam časť :D len som chcela povedať, že vám strašne za všetko ďakujem ♥
Nezabudnite V&C ! :)
xox, Zee..
YOU ARE READING
Stalker
Teen FictionViem, že je to šok a nikto to asi nečakal, no po tých rokoch rokúcich som sa rozhodla znovu publikovať tento príbeh. Len tak, pre spomienku ❤️ Ospravedlňujem sa za všetky gramatické alebo hocijaké chyby ale berte do úvahy, že som mala 15 😅 WARRIOR...
