×časť venovaná terez0 ×
»ÁNO!
"Adam ja.."zastavila som sa a pozrela mu priamo do očí. Hladala som v nich nejaký náznak humoru, dúfala som, že to je len vtip, ale nič také som v jeho očiach nájsť nevedela.
"..neviem."dokončila som a s povzdychom sklonila hlavu."Nevadí, nechaj si to prejsť hlavou."položil ruku na moje rameno a povzbudivo sa usmial. Ja som mu chcela úsmev opatovať, ale nejako sa mi to nepodarilo, a vznikla z toho debilná grimasa.
...
Po našom rozhovore, sme sa rozlúčili a každy šli vlastnou cestou. Ja som sa pobrala hneď domov a po ceste vyfajčila polku krabičky cigariet. Teraz stojím na svojej, práve zapadajúcim slnkom osvetlenej, terase a čakám, kým mi dotyčná osoba zdvihne mobil.
"Haló?"konečne sa ozvalo z druhej strany.
"Han? Máš chvílu čas? Potrebujem sa porozprávať."pípla som a čakala na jej reakciu.
"Jasné, len neviem, či ta budem dobre počuť, kedže tu padá signál."zasmiala sa a jej zvonivý smiech sposobil moje pousmiatie sa.
"Ide o chalana. Teda presnejšie dvoch."upresnila som jej a sadla si na stoličku.
"Aha, tak tomu trochu nechápem."hlas už taký veselý nemala.
"Veď to, že vlastne ani ja tomu nechápem. Ide o to... Poviem ti to radšej od začiatku. Keď som nastúpila do školy, poznala som Adama a Chrisa. S Adamom sme si sadli, ale s Chrisom nie, kedže je jeho BF totálny magor. Lenže tak nejako sme sa s Chrisom spolu zblížili a ja som sa doň zamilovala. S Adamom sme sa na nejakú dobu spolu nebavili, lebo ho Chris zmlátil, ani neviem prečo. Adam sa s mnou prestal baviť, ale pred nedávnom sme sa znova skamarátili, no to by som nemohla nebyť ja a moje štastie, kebyže sa nepohádam s Chrisom, ktorý mi vykričal, že sa do mňa zamiloval a následne ma odkopol, že už sa stretávať nemožme. Tak som odišla, namiesto toho, aby som mu povedala pravdu, čo k nemu cítim. A dnes som sa stretla s Adamom, ktorý mi povedal, že sa do mňa zalubil a či s ním budem chodiť. Čo mám robiť?"hlesla som naliehavo.
"Lubiť možeš rodinu, kamarátov, ale milovať len jedného. Je to na tebe Lee. Ak miluješ Chrisa, tak buď s ním."
"Ah! Prečo to ešte viac zamotávaš?"dlanou som si pretrela tvár.
"Nie, to ty si to zamotávaš. Už musím ísť, tak ahoj."
"Ahoj."zašepkala som a zložila. Mobil som položila na sedadlo vedla mňa a hlavu schovala do dlaní. Začala som rozmýšlať nad roznými vecami, ako napr. skok z balkóna, alebo ona. No smrť by mi nepomohla, kedže ako poznám Han, tak tá by ma prebrala z mrtvych a poriadne prefackala. Tak som sa zhodla na tom, že sa vyspím a ráno sa rozhodnem.
...
Prechádzam prázdnou chodbou a prezerám si diplomy našej školy. Či už športových alebo vedeckých. Práve prebieha tretia hodina a mňa učitel poslal odniesť klasák do druhej triedy, kde práve prebieha Ekonomika. Velmi sa neponáhlam, kedže chcem ešte vymyslieť plán, ako sa zbavím pálivého pohladu Chrisa. Už si pripadám ako nejaká nadpozemská bytosť, lebo keby tak pozeral na nejakého normálneho človeka, tak zhorý na popol.
Postavila som sa pred dvere a zhlboka sa nadýchla. Jemné zaklopanie a následne otvorenie dverý.
"Dobrý deň, prepáčte, že vyrušujem, ale priniesla som Triednu knihu."hlas mi zrazu znel inak. Ako keby ma niekto škrtil a pritom šteklil.
"Ďakujem."odpovedala mi nie velmi stará paní, ktorú nepoznám, kedže ma nič neučí. Vyzerala mať okolo 30 ale podla jej oblečenia a makeup-u na tvári mala možno viac. Vlasy mala zopnuté do vysokého copu a jej gaštanovo hnedé vlasy siahali do polky chrbta, ktorý jej zahalovalo krémové sako, ktorému robila spoločnosť čierna sukňa a tak isto kremové lodičky.
YOU ARE READING
Stalker
Teen FictionViem, že je to šok a nikto to asi nečakal, no po tých rokoch rokúcich som sa rozhodla znovu publikovať tento príbeh. Len tak, pre spomienku ❤️ Ospravedlňujem sa za všetky gramatické alebo hocijaké chyby ale berte do úvahy, že som mala 15 😅 WARRIOR...