Stalker

11 Chapter

Nová výpomoc..

Keď si ta stará marha konečne zdvihla ten zhnitý zadok z tej stoličky, neváhala som a papierik letel cez celú triedu. Headshot som mu samozrejme vrátila, kedže si niečo čarbal do zošita a nedával pozor.

Keď si to prečítal, len súhlasne kývol hlavou a tým sa naša debata až do konca hodiny ukončila. Po zazvonení som spolu s Adamom vybehli z triedy hneď za učiteľkou.

"No vyklop to!" začal vyzvedať.

"Po prvej hodine som si išla zafajčiť a ku mne sa pridal aj Chris. Medzitým nás načapala učka a museli sme ísť do riaditeľne. No naštastie nás nevidela huliť, tak sme dostali trest len týždeň po škole. No my sme začali protestovať a on nás nakoniec poslal pomáhať školníkovi."počul síce skrátenú verziu,ale aspoň niečo.

"A čo ten dnešok?"opýtal sa no ja som naňho len nechápavo pozrela. Z toho asi pochopil, že nerozumiem a tak mi to išiel ujasniť.

"..No dnes keď som prechádzal okolo nich, tak splietali niečo, že ťa urazil a že ste sa pohádali."

"Hej no pohádali a on povedal niečo čo nemal. Vraj, že sa ani nečuduje, že ma rodičia opustili."znova sa mi tlačili slzy do očí, ale stihla som ich zastaviť."Žiadny človek by toto nemal povedať. A vôbec odkiaľ to mal?"

"Lee ver mi, na tejto škole sa nedá utajiť nič." povedal sklesnuto.

"Všimla som si."povzdychla som si a kráčala ku Adamovej skrinke, ktorá bola na druhej strane chodby ako ta moja. Potom, čo si Adam vybral všetko čo chcel, sme sa vybrali naspäť do triedy. Hneď potom ako sme si sadli na svoje miesta, zazvonilo.

Po všetkých hodinách som sa vybrala ku školníkovi. Zabúchala som na mohutné železné dvere, ktoré sa o chvíľu otvorili. V nich sa objavil muž okolo 40 a milo sa usmial.

"Ty si moja nová výpomoc, však?"len som prikývla a on ma nechal prejsť dnu.

"A nemali ste byť dvaja?"ozval sa a sadol si na drevenú stoličku. Nachádzali sme sa v menšej miestnosti a vyzeralo to tu ako v dielni. Všade samé skrútkovače, zvárače,pilníky,klince,kliešte a daľšie rôzne veci.

"Neviem kde je a ani ma to nezaujíma. A viete čo? Dobre, že tu nieje. Aspoň tu neznečistuje vzduch!"odvrkla som.

"Ou, mačička sa hnevá! Pozor na ňu."zaškeril sa a mne to v tej chvíli prišlo smiešne, tak som sa zasmiala aj ja.

"Ako tak pozerám, myslím, že ste na tejto škole asi najviac v pohode človek."utrúsila som len tak. A to ho poznám ani nie 2 minúty.

"Ďakujem. Takejto chváli sa mi veľmi neujde, kedže všetci ju udeľujú kuchárkam. Aspoň keď nevedia dobre variť, tak vedia aspoň dobre vyfajčiť."mykol plecami a ja som naňho nechápavo, ale so smiechom, pozrela. "Vieš, za tie roky čo som tu, som toho videl aj počul veľa. Ale poviem ti jedno tajomstvo. Každú a jednú som vyprášil."povedal tichšie.

"Vy ste teda kanec! A keď ste počuli všetko, tak čo aj riaditeľ si na nich spravil zálusk?"

"On? Ale kdeže. Ten vyprášil celý kabinet okrem tých ropúch a poviem ti, za tie dva roky čo je riaditeľom ma dobré skóre."kývol hlavou a u mňa nastal znova výbuch smiechu.

"Nebude vám vadiť, ak si zapálim?"opatrne som sa opýtala.

"Len si daj a jednu mi odlož,ak máš. Idem si len po obed a hneď som tu. A inak nevykaj mi,som John."mrkol na mňa a ja som prikývla.

"Ja Bailee." Keď odišiel, tak som si sadla ku malému okienku a zapálila si. Pritom som si obzerala veci okolo. A ako tak obzerám, vtom sa otvoria dvere a do nich vojde ON. Rýchlo odvratím zrak a pozriem von cez špinavé okno.

"Kde je školník?"opýta sa a ja len myknem ramenami. Nemienim sa s ním rozprávať. Bola by som radšej,ak by tu nebol. "Super, ešte ťa tu načape s cigaretou a máme daľší problém!" vyprskol. Dofajčenú cigaretu som zahasila o parapetu a ohorok vyhodila von oknom.

"Spokojný?"vypľula som a zoskočil z parapety na zhnitú podlahu. Chcela som odísť, ale pritom ako som kráčala okolo Chrisa stihol ma zachytiť za pažu a otočiť k sebe.

"Je mi ľúto toho včerajška. Nechcel som."ospravedlnil sa mi,ale mne to bolo jedno. To čo povedal jedno ospravedlnenie isto neodčiný.

"Chcel si a aj si to povedal! Dúfam, že si si to aspoň užil keď si ma videl so slzami v očiach."sykla som a vytrhla som sa mu zo zovretia. Keď chcel povedať niečo na svoju obranu dvere sa otvorili a dnu vkročil John.

"Tak máš pre mňa tu cigaretku?"opýtal sa so šťastím v hlase a zdvihol hlavu,ale keď zbadal Chrisa zastavil sa.

"Ou, už došiel aj druhý? No super, čím viac tým lepšie."zaškeril sa a obedár položil na stôl.

"V tomto prípade to neplatí."hnusne som odvrkla a pritom sa pozrela na Chrisa. On len zaťal sánku a dal ruky v päsť. Až teraz som si všimla zkrvavené hánky na jeho rukách. No keď zistil, že som si to všimla dal si ich do vrecka.

"Tu máš John tu cigu ako som sľúbila."vybrala som zo zadného vrecka balíček Malboriek a jednu mu podala. On sa na mňa len usmial a rovno si zapálil.

"Tak čo budeme robiť?"ozval sa ten slizký hlas.

"A čo také by si chcel synku? Moja každodenná práca spočíva v tom, že keď sa niečo pokazí, tak to opravím a potom buď obedujem alebo len tak sedím."zasmial sa a otvoril jednu misku s jedlom.

"Alebo prášiš kuchárky."doplnila som.

"Keď sa mi nejaká ujde, tak prečo nie."zasmial sa a ja s ním. Chris sa na nás len nechapávo pozeral. "No čo tak pozeráš mladý. Ak by si bol na mojom mieste, tak by si bol rád, že si ho nemusíš obrábať sám. Ale vďaka tvojou tváričkou by si možno zasunul a do učiteľky."povedal a ja som mala čo robiť aby som sa nezasmiala.

"A možno aj rovno do riaditeľa."utrúsila som a John sa začal neuveriteľne smiať. Zato Chris ma skoro zabil pohľadom. Ale nevadilo mi to, skôr som si to užívala. Nebol pri ňom ani jeden z teplých bratov(Rory a Jaya), takže som tu mala prevahu.

"No dobre už dosť bolo smiechu. Kedže ste mojí "hostia", tak sa hádam nudiť nebudeme. Poďte za mnou niečo vám ukážem."zahlásil a my sme sa za ním bez rečí vybrali. Držala som sa čo najďalej od Chrisa,aby som nevidela ten jeho ksicht.Viedol nás dlhou chodbou a následne zabočil do prava. Tam boli štyri dvere po každej strane a on otvoril až tie posledné. Na dverách bolo napísane veľkým "ARCHÍV". Keď sme vošli dnu John zasvietil a miestnosť sa ožiarila...

________________________________________________________________

A/N:

Dali ste to :3 dokonca o tri hviezdičky viac :D strašne ma to teší, keď vidím stále novších a novších čitateľov ^^ viem síce, že tento príbeh není nič moc :D ale snaha sa cení nie? :D

Btw. Nová časť bude neviem kedy :D teraz sa musím pripraviť na birmovku a hlavne si opraviť 4 z písomky, inak bye, bye birmovka :D ano viem, ani poriadne opísať neviem :'D musím sa snažiť aby som to dala, chcem vidieť svojho brata ako stojí v kostole hneď zamnou v tom tesnom saku :'D Inak keď už sme pri birmovke, neviete poradiť nejaké meno? :) ja neviem ake -.- :D

NEZABUDNITE VOTE & COMMENT ;) NEZABIJE VÁS TO :)

xox, Zee