× Časť venovaná ByAdel ^^ uži si ju :) ×
Prúser..
Tie oči. Presne také isté malo to dievčatko. Už viem koho mi pripomínali. Tie CHRISOVE...
Zreničky sa mi viditeľne rozšírili čoho si Chris očividne všimol.
"Deje sa niečo?"nechápavo sa na mňa zahľadel. No skôr ako som stihla niečo povedať nás vyrušil hlas učiteľky.
"Bakker a Daniell's. Okamžite do riaditeľne!"zvrieskla až som skoro spadla z múra. Cigaretu som rýchlo zahasila, aby si nevšimla môjho prehrešku a Chris spravil to isté.
"A sme v piči."zaklial a zoskočil z múra. Nasledovala som ho. Spoločne sme sa dostavili do riaditeľne, kde nás už čakal riaditeľ. Nevyzeral byť vystresovaný.Nahodil kamennú tvár.
"Ďakujem, pani Declassová. O týchto dvoch sa už postarám."oznámil riaditeľ hlbokým hlasom a kývnutím ruky jej dal náznak,aby odišla.
"Zbláznili ste sa? Keď si už chcete ísť zafajčiť, tak aspoň nie na školskom dvore. Mali ste také štastie, že vás nevidela!"zvrieskol naštvané,ale následne si uhladil neposlušné vlasy,aby sa zbavil zlosti a pokračoval.".. Ste týždeň po škole."upresnil.Do papiera niečo poškrtal a ďalej nám nevenoval pozornosť.
"To mám ako celý týždeň sedieť s ňou po škole?"neveriacky sa opýtal Chris.
"A ja sním? Ako vážne? Radšej ma vyhodťe alebo vylúčte."bránila som sa.
"A spraviť ti tým radosť? To v žiadnom prípade. Ak sa vám nepačí sedieť, tak budete pomáhať školníkovi. Aj tak to ma toho na práci dosť. Niečo sa určite pre vás dvoch nájde. A dúfam, že si z toho niečo zoberiete. Dovidenia!"zahlásil a ani som sa nemohla brániť. Super! Že ja som radšej nebola ticho. Teraz ktovie čo budeme robiť.
"Dúfam, že si spokojná."skočil do mňa hneď po zavretí dverí.
"Ja? Pokiaľ viem, tak TY si bol ten kto ako prvý začal protestovať. Tak sa teraz neurážaj!"štekla som trochu ostrejšie ako som chcela.
"Ani sa nečudujem, že ťa rodičia opustili. Pozri sa na seba! Mať také decko, tak odídem hneď!"doslova vypľul každé a jedno slovo. Vtedy som pocítila pichnutie u srdca. Au, toto vážne zabolelo. Slzy sa mi začali drať na povrch,ale snažila som sa im zabrániť prechod von. Pozrela som sa na jeho výraz a až vtedy si asi uvedomil čo povedal.
"Prepač...j-ja..."nestihol dopovedať lebo som mu skočila do reči.
"Lebo ty si dokonalý."šepla som a rozbehla sa preč. Nechcela som aby videl ako plačem. Zastavila som pri toaletách a rozrazila dvere. Zošuchla som sa po nich dole a nechala slzám voľný priebeh. Vo vnútri som cítila neuveriteľnú bolesť. Tri roky som si budovala stenu, za ktorú som hodila minulosť a ON ju behom minúty celú zbúral,zničil,rozdrvil. Nechápem to, čo som také zle spravila, že sa všetci a všetko obratilo proti mne. A možno mal Chris pravdu. Možno som si to všetko zavinila sama....
...
Hneď ako som sa ukľudnila, som sa na dalšie hodiny vysrala a išla domov. Už som ho viac vidieť nechcela. Aspoň nie dnes.
Teraz ležím doma zababušená v deke a pozerám televíziu. Už dve hodiny v kuse mi tu vibroval mobil a tak som si ho vypla. Vedela som, že mi píše ON a možno aj Adam, kedže som na matiku neprišla. No bolo mi to srdečne jedno. Chcela som len vypnúť a nemyslieť na nič. A tak som zaspala.
Zobudila som sa o 6 a to sama od seba. Spať by sa mi neoplatilo, tak som sa išla pripraviť do školy. No keď som sa uvidela v zrkadle skoro som odpadla. Vyzerala som akoby ma prešiel vlak plný blata a na ňom ešte poník, ktorý "kakal" cukríky. A aby toho nebolo málo, tak do toho spieval aj Justin Bieber. (#NOHATE)
Musela som siahnúť po radikálnom riešení, čo bol MAKEUP. Po finálnom zhliadnutí do zrkadla som sa už začala podobať na človeka. Zišla som dole do kuchyne a napísala si ospravedlnenku. Áno, som rebel! Ostatok času som strávila hľadaním kľúčov od auta. Keď som ich konečne našla, víťazne som ich zdvihla nad hlavu a začala "tancovať". Potom mi ostal čas už len na raňajky.
...
Zaparkovala som vedľa bieleho Fordu a zo sedadla spolujazdca si zobrala tašku s vecami. Zabuchla som dvere a diaľkovým ovládaním zamkla. Kráčala som do školy a vôbec sa neobzerala okolo seba. Načo. Týchto ľudí k životu nikdy potrebovať nebudem a ani oni mňa, tak načo mrhať energiou?
Vstúpila som do budovy zvanej škola a namierila si to ku skrinke. Dnes sa začína môj trest v podobe VPPPŠ (verejno prospešné práce pre školu). Tak som to nazvala a myslím, že som to vystihla. Zo skrinky som si vybrala potrebné veci na dnešné hodiny a skrinku zabuchla. Pozrela som sa na hodinky, ktoré ukazovali 8:57. Takže mám tri minúty aby som sa cez tento blázinec dostala do triedy.
,,Nádych a výdych. To zvládneš.''povzbudila som sa v hlave. Vkročila som medzi tucet školákov a doslova som sa do tej triedy brodila.
Do triedy som vošla v spoločnosti zvončeka čo mi nijako neprekážalo. Nahodila som falošný úsmev a pozdravila sa s Adamom. Hneď za tým som si sadla na svoje miesto a čakala na príchod učiteľky. Ta dnes meškala celú minútu a 25 sekúnd.
V polke hodiny som skoro zaspala keby ma nevyrušil papierik, ktorý ma trafil rovno do hlavy. Zamračene som otočila hlavu na papierik pri mojich nohách a zodvihla ho. Poobzerala som sa po triede a uvidela uškrňujucého sa Adama. Pokrčený papierik som otvorila a snažila sa vylúštiť čo tam je napísané.
-čo si spravila s Chrisom? Včera o vás hovorila skoro každá a jedná učiteľka...A dnes ráno aj chalani. A Chris sa mi zdal nejaký divný.- hneď som na ten papierik napísala.
-Potom ti poviem.- snažila som sa mu to hodiť, ale ten dement sedí v prvej lavici a učiteľka sa rozhodla si teraz oddychnúť a k tabuli zavolala Dianu....
_____________________________________
A/N:
Podmienky ste splnili, a tak chcem splniť to, čo som sľúbila :3 Ale také ľahké vám to nenechám :3 ďalšia za 12 VOTE a 3 KOMENTY :) viem som zlá, ale chcem vás naštartovať :) dúfam, že sa nebudete hnevať :/ :)
Btw. Čo si zatiaľ myslíte o postavách? :D Alebo o deji? :D
.. Kľudne mi môžete napísať ^^ rada sa porozprávam ♥
xox, Zee..
YOU ARE READING
Stalker
Teen FictionViem, že je to šok a nikto to asi nečakal, no po tých rokoch rokúcich som sa rozhodla znovu publikovať tento príbeh. Len tak, pre spomienku ❤️ Ospravedlňujem sa za všetky gramatické alebo hocijaké chyby ale berte do úvahy, že som mala 15 😅 WARRIOR...
