Stalker

14 Chapter

× časť venujem Only_dream ♥ uži si ju ^^×

Smola..

Ráno sa zobudím s tím, že dnes je posledný deň nášho trestu. Ale na jednu stranu mi budu tie pokeci s Johnom chýbať..

...

V škole sa toho nič moc nedeje. Celý čas sa snažím Chrisovi vyhýbať čo sa mi až tak nedarí, kedže s ním mám všetky hodiny. Ale aspoň s ním nebudem musieť byť po škole, kedže mi bol riaditeľ oznámiť, že John odišiel už dnes a tak sa nám to skrátilo ešte viac.

...

Na obed som išla medzi poslednými, kedže som sa zdržala na angline a tak som musela hľadať nejaké voľné miesto. Naštastie som našla voľný stôl úplne v rohu jedálne a tak, som sa k nemu vybrala. Väčšinou som sedela s Adamom, ale kedže sa mi vyhýba, teraz musím sedieť sama.

Posadila som sa na červenú stoličku za červený stôl, a červenú tacku s jedlom som položila naň. Vôbec som nevedela čo za jedlo to je, kedže sa to na nič nepodobalo. Ani zdaľeka.

Šprtala som sa vtom a stále rozmýšľala čo to tak asi môže byť, keď vtom som začula vrzgnutie stoličky oproti mne. Zdvihla som svôj zrak od, neviem to nazvať, a upramila to na človeka predomnou. A tým človekom bol Chris. Vyplašene som sa naňho pozrela na čo sa len usmial a sadol si.

"Ako vidím, tak ti to veľmi chutí."skonštatoval a zložil si ruky pod bradu. Ostala som ticho. Nechcela som sa sním rozprávať ba ho či i len cítiť. "Prečo sa mi vyhýbaš?"povedal zrazu.

"Pretože chcem."sykla som a postavila sa od stola a vydala sa na odchod...

...

Po škole som prišla domov a prvé čo som spravila bolo, že som sa najedla, prezliekla a šla sa prejsť. Potrebovala som si vyvetrať hlavu a hlavne sa nadýchať čerstvého vzduchu.

Prechádzala som sa parkom na druhom konci mesta a v hlave si uspuradúvala myšlienky. Vôbec som si nevšimla, že obloha stmavla a začali padať malé kvapôčky vody. A to sa mi stalo osudným.

Po chvíľke sa spustil taký lejak, že som sa hneď prebudila z rozmýšľania a rozbehla sa pod prvý strom, čo som videla.

Celá premoknutá a udychčaná som sa opierala o drevenú kvôru, pričom som čakala kým dážd trochu ustane.

Keď lejak ani po dlhšiom čase neustál a ja som bola zmoknutá do nitky, tak som to vzdala. Mokrú kapucňu som si položila na hlavu a rozbehla sa naprieč parkom.

Prechádzala som cez cestu, pričom som spomínala všetkých svätých, keď vtom na mňa zatrúbil čierný mustang. Presne taký aký ma aj Chris. Počkať? To si robíš srandu.

Svoj pohľad som upramila na neho ale veľmi som ho nevidela cez kvapôčky dažda a stieračov, ktoré v rovnakom tempe vždy preleteli sklom aby aspoň trochu odhrnuli vodu.

Ukázal na miesto vedľa seba, čím naznačil, že mám nasadnúť. Začala som váhať. Mám k nemu nasadnúť alebo pôjdem pešo v tom najväčšom lejaku? Asi to budem ľutovať ale vybrala som si prvú možnosť a neistým krokom kráčala k dverám. Jemne som potiahla kľučkou a dvere sa otvorili. Rýchlo som nastúpila dnu aby sa tam nedostalo veľa vody, no potom ako som si všimla, že zo mňa tečú Niagarské vodopády to bolo vlastne jedno.

"Čo si preboha robila vtom lejaku?"so smiechom sa ma opýtal.

"Nahaňala jednorožce."ironicky som odpovedala a zahľadela na naňho. Na jeho tvári sa vyčaril dokonalý úsmev s dvomi radami žiarivo bielých zubov.