Only Angel [h.s] *sk*

The editorial intern

"Beau?" Hlboký hlas hovorí z diaľky. Čakala som vo vestibule budovy takmer tridsať minút. Čakala som, kým si ma môj nový šéf pán Roberts zavolá zo stretnutia. Prikývnem a postavím sa. Narovnám si sukňu, aby som sa zbavila všetkých vrások, ktoré som mohol mať z toľkého sedenia. "Poď dnu."

"Ďakujem." Povedala som, keď mi podržal dvere. Stretla som sa s jeho stolom a on mi naznačil, aby som si sadla.

„Takže,“ začne a posadí sa. "Aby sme si ujasnili, ste prijatá. Teraz si len preberieme, čo táto práca znamená a čo obnáša." Pozerám sa na jeho stôl a všimla som si titulné časopisy s názvom budov. "Je jasné, že náš časopis nie je príliš známý, ale naši pracovníci veľmi tvrdo pracujú, aby dosiahli túto úroveň."

„A to je to, čo ma priťahovalo k tejto práci,“ poviem. "Rada tvorím, premýšľam a prichádzam s nápadmi, ktoré snáď pomôžu tejto spoločnosti."

"Keď vidím tvoje dokonalé poznámky v žurnalistike, o tom nepochybujem. Potrebujeme viac pracovníkov, ako si ty. Kariéra, vášeň pre písanie na propagáciu, módu, všetko. Keďže sme nezávislí vydavatelia časopisov, potrebujeme všetku pomoc, ktorú môžeme dostať. Viem, že slovo „stážista v redakcii“ znie, ako keby ste išli po kávu a šaláty, ale nebudete. Toto je miesto, kde budete môcť pridať svoj príspevok a nie pozorovať žurnalistiku z vedľajšej koľaje. Vaša pozícia si bude vyžadovať, aby ste robili prieskum, overovali si fakty a prezentovali akýkoľvek nápad, ktorý máte."

Toto znelo ako sen. "Už to milujem." Usmejem sa a pán Roberts sa uškrnie, kým sa postaví. Taktiež sa postavím.

"Potom vám blahoželám. Dúfam, že sa vám bude páčiť práca s nami tu na čísle 8, vitajte v tíme." Ukáže mi, čo je mojím pracovným priestorom, dá mi balíček, ktorý obsahuje moju prácu na daný deň, a hneď aj začnem.

Okolo obeda mi na stôl priletí papierová guľa, ktorá ma najprv udrie do ruky, keď zdvihnem zrak, aby som zistila, kto je za to zodpovedný. Tmavovláska sa na mňa uškrňa a máva.

Pozorujem ju, ako vstáva od stola a sada na prázdnu stoličku vedľa mňa. "Ty musíš byť Beau." Hovorí s úsmevom na lesklých perách.

"Som."

Natiahne ku mne ruku a ja ňou potrasiem. "Ahoj, ja som Lea a zvyčajne o tomto čase chodíme na obed." Povedala a ukázala na moje papiere predo mnou. 

"Ach," poviem. "Viem, len chcem stihnúť čo najviac práce. Som nová a chcem zanechať dobrý dojem."

Lea prikývne. "No, myslím, že si tu na každého urobila dobrý dojem, muži tu stoja v rade." Keď to hovorí, všimla som si chlapíka, ktorý sedel na stoličke s perom v ruke a hľadel na nás.

Všimol si, že ho vidím a prikývol. "Určite tu nie som kvôli tomu." hovorím s malým smiechom.

"Dobre, dobre. Aby to nevyznelo odsudzujúco, keď sa prvýkrát stretávame, ale muži sú tu doslova svinstvo. Pracujú tu naozaj len preto, aby sledovali, modelky na obálkach, alebo nevedia, čo iné robiť." sami so sebou." povie." ja by som zostala čistá"

prikývnem. "Zapamätané" S posledným úsmevom sa postavila na odchod. Uisťujem sa, že dokončím svoju prácu a skončím o hodinu skôr.

Harry.

"Nehýb sa kurva." Vriem, chytím do päste jej vlasy a druhu používam, aby som si ju pritlačil za hrdlo k mojej hrudi. Nohy sa jej v tejto polohe roztriasli, rukami sa oprela o stôl.

Išiel som neskoro na večeru, frustrácia z toho, že som sa chcel vystriekať, ma premohla, keď sa miestnosť naplnila zvukmi našich vzdychov pri rýchlom tempe. "Do riti!" Stoná, hlas sa jej triasol. "Viac, tvrdšie!"

Vyhoviem, cítim každý jej centimeter, čím viac som do nej zarýval svoje boky. Na chvíľu som jej pustil hrdlo, aby som prešiel rukou po jej zadku, dal som mu tvrdú ranu a prinútil ju kričať od šoku, hoci jej stonanie ani raz neprestalo.

Cítim, ako sa okolo mňa zoviera, čoskoro sa vylejem do kondómu a zakloním hlavu dozadu. Očami som prezrel miestnosť a zistil, že meškám asi 45 minút.

Otec je určite sklamaný.

Vzdychla, oprela sa o stôl a sledovala, ako si zapínam nohavice a upravujem vlasy. "Zajtra opäť v rovnakom čase?" Venuje mi sugestívny pohľad a na jej čerešňovo červených perách sa hrá úškrn.

"Mám už plány." poviem pravdivo. "Ale rád ťa potom ošukam" Nenechal by som si ujsť príležitosť, bola to dobrá kurva.

Nechávam ju v jej práci a odchádzam, pričom som si pri odchode upravoval oblek. Keď som zachádzal za roh k výťahu, Beau, včerajšie dievča do mňa vrazilo a takmer rozlialo čokoľvek, čo mala v ruke.

S týmto dievčaťom som sa stretol len pred dňom a už nás stretol rovnaký osud. "Mrzí ma to!" Hovorí a chytí sa za hlavu. "Hej, pamätám si ťa." Prikývnem a zapozerám sa jej do oči. Cítil som sa, ako keby mi vyrazila vzduch z pľúc len jedným pohľadom.

Zaujímalo by ma, aké by to bolo vyražať z nej vzduch...

"Ešte raz ahoj, Beau." poviem. "Mali by sme sa prestať stretávať týmto spôsobom." Trochu sa smeje a pozerá dole. "Aký bol prvý deň?" opýtam sa. Zdá sa, že je trochu zaskočená, ale zdá sa, že náš včerajší rozhovor našla vo svojom mozgu.

"Och, bolo to také pohode."

"A ako sa má rastlina?" Čo robím? Musím ísť.

"Aj moja rastlina je v pohode ," zachichotala sa. Zmĺkne a zvuk zvonenia môjho telefónu ma privedie späť do reality.

"Prepáč, musím ísť." Mala som úplne De Ja Vu. "Dúfam, že sa vidíme za iných okolností." poviem, keď nastúpim do výťahu. Beau sa len usmeje a prikývne, kým odíde, sa dvere zatvoria.

Po zvyšok noci sa mi zdalo o Beauinej tvári, večera s rodičmi bola nudná, to dievča ma stále bavilo.