Only Angel [h.s] *sk*

I don't think I'm your Angel anymore

Odišiel. Vlastne odišiel a ja som sledovala ako odchádza. Celý čas sa na mňa mračil, skoro akoby ma nenávidel a nemôžem povedať, že to nebolelo. Sledovala som, ako sa vyrútil so svojím otcom a potom bol preč a ja som zostala sama. Teda nie úplne. Stále som musela ísť za mužom, ktorý ponúkol najvyššiu cenu. 800 tisíc. Zdalo sa mi to ako smiešna suma a smiešny sa zdal aj samotný muž.

Nechcela som klamať a povedať, že som neočakávala, že Harry ponúkne, pretože som to čakala, že ma bude na noc považovať za svoju. Vlastne som mala naplánovanú noc. Predraží všetkých, odídeme, navečeriame sa a potom sa vrátime do jeho bytu, kde by sme boli v herni a potom by sme sa spolu okúpali.

Ale odišiel ako nič. Akoby to nebolo dôležité a cítila som sa nepríjemne. Pustila som sa a vypila všetko šampanské, ktoré som dokázala, aby som vydržala ruky tohto muža v mojom páse. Hovoril o nejakých sračkách, o ktoré som sa nestarala, prikývla som a usmiala sa. Toto bolo smutné. Bola som smutná. Chcela som, aby Harry videl cezo mňa a uvedomil si, prečo to robím, ale očividne sa to nestalo a kým som si to uvedomila, noc sa skončila a ja som sa potkýnala do kúpeľne. Miestnosť sa okolo mňa točila a ja som si z uší neopatrne dávala dole náušnice, aj náhrdelník a vrátila som ho do škatuľky.

Niekoľko dievčat teraz odchádza z kúpeľne vo svojom bežnom oblečení a čoskoro som sama a opitá. Keď som sa pozrela do zrkadla, všimla som si môj červený upchatý nos, slzili mi oči, predpokladala som zo šampanského a oslepujúcich svetiel a prisahám, že ráno som už cítila kocovinu. Absolútne neexistoval spôsob, ako by som sa takto mohla vrátiť domov. Nechystala som sa zavolať Harrymu, aby ma vyzdvihol, pretože úprimne, nevedela som, čo k nemu v tejto chvíli cítim a on ku mne.

Volám teda Uber a zatiaľ čakám. Vytiahnem si päty z topánok a trhnem sa, keď sa moje znecitlivené nohy dotknú studenej podlahy. Strčím si ich do tašky a snažím sa ísť po zips vzadu na šatách. Trvalo to asi päť pokusov sa k nemu čo i len dostať, a keď sa mi to podarilo, prst sa mi pošmykol, takže som mrzuto zastonala. "Potrebuješ pomoc?" Zrazu počujem a keď zdvihnem zrak, pán Roberts ide oproti mne.

Zľakla som sa, ale oveľa radšej by som zostala v šatách, keď je tu. Nielen preto, že je mojím šéfom, ale aj preto, že vo všeobecnosti ma desí. "Nie, to je v poriadku." Nervózne som sa zachichotala a vzdialila sa, aby som si dobalila veci, ale keď zdvihnem zrak, je rovno predo mnou.

"Naozaj, nechaj ma." Siahne mi po chrbte, no ja cúvnem.

"Nie-" možno to bolo preto, že som bola opitá alebo som sa bála, ale tvrdo ma schmatol za ruku a otočil tak, aby som bola k nemu chrbtom a bola som nútená čeliť zrkadlu, sledovala som, ako sa za mnou uškrnul a jeho chladné, vlhké prsty našli zips na mojich šatách. Mal to v polovici som sa odsťahoval. "Ďakujem, už môžete odísť."

Zamrmlal a pozrel sa na mňa cez zrkadlo, zatiaľ čo stále sťahoval zips, takže teraz bol pri mojom páse a ja som sa trhla preč. "Umieral som po tom, aby som ťa dostal sám, Beau." Povedal potichu a podišiel bližšie, pričom jeho ruky na oboch stranách ma uväznili na umývadle, takže jeho predná časť bola pritlačená k môjmu chrbtu. "Ty a tie skurvené oči." Keď to hovorí, snažím sa ho odstrčiť, ale jeho ruky pevne zvierajú moje predlaktia, jeho prsty okolo mojej ruky zbeleli a bola som si istá, že mi spravia modriny.

"Nedotýkaj sa ma kurva!" Zvraštila som sa a skrčila sa, keď ma chytil za vlasy v pästi a tvrdo ma pritlačil na pult, pričom jeho ruku držal na mieste, takže som sa nemohla pohnúť a moja tvár bola pritlačená k studenej doske. Stále som ho videla v zrkadle, ten ohavný pohľad, ktorý mal na jeho tvári. Potom som zacítila, ako sa jeho ruka natiahla a dotkol sa ma, čo ma prinútilo kričať, keď som sa ho snažila kopnúť, ako najlepšie som vedela,ale on použil svoje nohy na to, aby tie moje rozdelil. "Choď odomňa preč!" Plačem.