Only Angel [h.s] *sk*

Don't manipulate me, Beau.

B.

Kto vedel, že ticho môže byť také hlasné. Všetci sme v ňom sedeli celé hodiny, ako keby sme sa pozerali do ničoho. Nechcela som robiť nič iné, len zmiznúť v gauči a už nikdy nevyjsť. Bola som vďačná, keď William prerušil ticho tým, že si odkašľal a postavil sa. "No," začne. "Vezmem Beaua domov, ďakujem za večeru Barbara." Poďakuje svojej nevlastnej matke a chytí ma za zápästie, aby mi pomohol vstať, krátko sa odtiahnem a postavím sa za neho.

"Ďakujem, že si ma prijala, viem, že to muselo byť nečakané." poviem jej a ona sa usmeje.

"Kedykoľvek, drahá," hovorí. William sa obráti na Jozefa.

"Uvidíme sa." Povie a vymenia si trochu nemotorné podanie ruky. Keď dávame posledné zbohom, v tichosti sa dostávame k jeho červenému autu. Mohla som povedať, že neviem, čo povedať o tom čo Harry na neho vykričal. Takmer som čakala, že ho ešte uvidím parkovať vonku, ale nebol tu. Nastupujem na miesto spolujazdca, studená koža mi spôsobuje zimomriavky na koži. "No, táto noc bola na hovno."

"Bolo to viazané." Poznamenám a on sa ku mne otočí.

"Čo to znamená?" Zdvihne obočie.

"No okrem toho, že som ti povedala, že nechcem prísť, pretože som chcela zostať u svojej matky, by mal byť dostatočný dôvod." Odpoviem a on odvráti pohľad a zahryzne sa do vnútra líca.

"Tak mi to vysvetlím," začne a ja viem, že to vyvolá boj. "Celý mesiac na mňa pičuješ, že som ťa nevidel, ale keď sa vrátim, ty na mňa zase pičuješ, že ťa chcem vidieť na tvoje narodeniny?"

"Nechcem sa s tebou kurva hádať, William." varujem. "Len ma odvez domov." Musela som ísť k Harrymu, aby som mu to vysvetlila. Vyzeral zradený a šokovaný, keď ma videl, a to celkom oprávnene. Vzdychnem a položím si hlavu späť na opierku svojho sedadla.

"Naozaj chceš takto stráviť narodeniny?" Pýta sa.

"No, najradšej by som ich strávila u mamy, ale nestalo sa tak." Odvrátim svoj pohľad späť a on otrávene zastona, než prudko skoro narazí do miešačky, čo spôsobilo, že zatrúbil. Pozriem na neho so zvrašteným obočím.

"Neviem, kedy si sa zmenila na takú posratú mrchu..."

"A ja neviem, kedy si sa dostal do takého stavu, že ma nerešpektuješ. Dobre? Neviem, aký máš posratý problém, ale radšej si to kurva vyrieš a rýchlo." Odpľujem si. Bála som sa byť s ním sama, len som sa chcela dostať domov. "Buď ma odvezieš domov, alebo si vezmem Uber."

Bez ďalších slov zaradí spiatočku, ale pred zaradením surovo zíde z príjazdovej cesty a vyrazí z obce, hučanie motora a prekročenie rýchlosti by stačilo na to, aby zobudilo celé okolie a zvolalo sťažnosti. Ignorovala som jeho záchvat hnevu a pozrela som sa čelom k oknu a sledovala, ako sa domy rýchlo míňajú. Asi po hodine a pol prichádzame k mojim apartmánom a ja okamžite vystupujem. Počujem ako stiahuje okno.

"Neodchádzaj, kurva, Beau, stále sa máme o čom rozprávať!" Keď odchádzam, šteká. Otočim sa.

"Nie, nemáme, neviem ako inak by som ti to mohla kurva objasniť. Skončili sme, zapíš si to a strč si to do zadku, možno to potom pochopíš, keďže sa zdá, že máš hlavu." Ignorujem jeho kričanie môjho mena a vojdem dnu a čakám, kým nepočujem hukot jeho auta uháňajúceho preč. Keď som si istá, že je preč, vyjdem na parkovisko a sadnem do auta, ktoré tu stálo týždeň.

Rýchlo nastúpim a vydám sa k Harrymu, nervozita mi prechádza celým telom. Nebola som si istá, ako zareagoval, keď ma videl u svojich rodičov a keď odišiel bez stopy. Vedela som až príliš dobre, že mám čo vysvetľovať, a ak mám byť úprimná, nevedela som, ako na to. Netušila som, prečo som to, čo som urobila, urobila z impulzu. Možno som si myslela, že som v poriadku až do bodu, keď som vlastne nebola a nechcela som sa pred ním úplne zhoršiť.
Mal by o jednu starosť menej.