Only Angel [h.s] *sk*

Chicken Florentine Pasta

Harry vyhlásil, že noc končí, len čo bola polnoc, dopili sme fľašu vína a zjedli jedlo – väčšinu z nich si vybral on. Vzduch okolo nás bol plný tajomstva, bol večer: večer to bolo určené pre mňa a môjho priateľa, ale sedím tu s mužom, ktorého som videla asi štyrikrát. Najviac, čo o ňom viem, je jeho meno, myslím, že toto mesto to vo mne vyvoláva.

Nikdy som nebola hanblivá, ale akosi mi tento muž spôsobuje, že strácam z úst všetku konverzáciu a červenám sa vždy, keď na mňa príliš dlho hľadí.

Aktuálne boli dve hodiny ráno a ja som ešte stále nebola unavená. William mi naposledy písal pred dvoma hodinami. Mlčky som sedela na prázdnom kuchynskom stole. Naozaj som nenávidela byť sama v tomto veľkom meste. Keď som sa rozhodla, že je čas spať, vojdem do svojej spálne, kde sa vyzlečiem a upadnem do hlbokého spánku.

Na druhý deň ráno sa zobudím okolo dvanástej. Vzhľadom na to, že je sobota, nemala som veľa práce, okrem nakupovania potravín a dokončovania výzdoby bytu. Predtým, ako som zamierila do obchodu, som sa prezliekla do úzkych džínsov, bielej košele a plochých topánok.

Kúpila som si to najnutnejšie – v mojom prípade to boli mrazené potraviny, ktoré som mohla ľahko vložiť do rúry alebo mikrovlnky. Tiež som si kúpila novú fľašu vína a vody, než som sa rozhodla, že je čas ísť domov a začať proces zdobenia.

Keď som išla výťahom do môjho bytu, vložila som si potraviny do kabelky. Bola som rada, že obchod s potravinami bol blízko môjho bytu, bolo to úprimne užitočné. Hľadám kľúče v taške, keď kráčam k dverám, a hneď ako som ich otvorila, vyľakal ma hlas za mnou. "Kráska!" Bola to Darien, na tvári mala úsmev, keď kráčala ku mne. "Ahoj!"

"Ahoj Darien." Pozdravím ju a ona ma zaskočí, keď ma pobozká na obe líca ako včera večer. Na to by som si mala zvyknúť. "Vyzeraš pekne." Komentujem, keď vidím jej outfit. Biele úzke džínsy, priesvitná ružová blúzka na gombíky a čierne lodičky. Vlasy mala úhľadne zopnuté.

"Ďakujem, vlastne som na ceste do nákupného centra. Chcela by si sa pridať?" Spýta sa a ja hneď pokrútim hlavou, že nie.

"Nemôžem, musím vybaviť veci." Hovorím, aby to bolo krátke, dúfam, že nebude protestovať ako včera večer. Nechcela som byť hrubá a aby to vyzeralo, že sa s ňou nechcem stretávať, bola milá a jej priatelia tiež...chcela som len stráviť nejaký čas osamote, jesť mrazené jedlo a piť víno, kým si vyzdobím byt.

"Dobre," povzdychne si. "Ale nemôžeš sa mi vyhýbať navždy. Som len o dve poschodia nižšie." Darien na mňa hravo ukáže. "Dúfam, že ti Harry včera večer nerobil problémy?"

Pokrútim hlavou. "Och, vôbec nie."

"Viem, že vie byť trochu...neznesiteľný, ale taký je. Nemyslí tým zle, v skutočnosti je celkom milý." Vysvetľuje a ja mávnem rukou. Harry na mňa nebol hrubý, určite bol trochu dotieravý a zvedavý, ale to je naozaj všetko, čo som mohla povedať, okrem faktu, že sa zdal byť odvrátený, ako keď sme sa prvýkrát stretli.

Viem, že v byte nebýva, sám mi to povedal, ale čudovala som sa, prečo sa tu stále objavuje takmer každý druhý deň. "Vieš, kto býva v 368?" Pýtam sa bez toho, aby som to vlastne chcela vedieť.

Darien sa pozrie na dvere pred mojimi a potom sa ku mne obráti. „Len s niekto, s kým Harry spí,“ mykla plecami. "Priatelíme sa s ním asi dva roky, ale ten chlap si veľa vecí drží pre seba." Prikývnem. "V každom prípade, uvidíme sa, dobre?" Rozlúči sa a s posledným šťastným úsmevom odchádza preč.

Darien sa mi páčila, bola to taká šťastná osoba a jej energia vo mne vyvolala teplo.

Uistím sa, že som odložila všetky potraviny predtým, ako predhrejem rúru, aby som si pripravila mrazenú pizzu na večeru. Pripojím svoj Bluetooth k reproduktoru, prehrám si zoznam skladieb a začnem presúvať veci.