Only Angel [h.s] *sk*

So it's all about power to you?

V mojej poštovej schránke zvyčajne nikdy nebolo nič zaujímavé, dostávam veľa výpisov z banky, aby som zvážila zisk kreditnej karty, ale nikdy ma to nezaujíma. Keď hodím zbytočnú poštu do skartovacieho stroja, v miestnosti počujem nové kroky a dve teplé ruky mi priloží na oči.

"Hádaj kto som." Hovorí, ale ja viem, že je to Darien. Mám pravdu, keď prichádza s úsmevom na tvári. "To som ja!"

Slušne sa na ňu usmejem. "Ahoj Darien." poviem.

"Ach, už je to nejaký čas, čo som ťa nevidela, aj keď bývame blízko pri sebe, stále mi chýbaš." Našpúli pery. "Chalani sa čudovali, prečo tam nie si."

"Chalani?"

"Aj dievčatá." Hovorí a moja myseľ smeruje k Nes a to ako sa nestará o to, aby ma videla. "Ale hlavne Colson, stále sa pýta, kedy ťa opäť privediem na večeru, bavila si sa, však?"

"Určite áno." poviem a Darienin úsmev sa rozšíri.

"Tak príď dnes večer na večeru!" Hovorí nadšene. "To isté miesto, dáme si drink, dobré jedlo a porozprávame sa." V podstate sa na mňa pozerala tými najväčšími šteňacími očami. Asi som nemala nič iné na práci, tak ako každú noc. Naozaj by som mala viac vychádzať z domu.

"Nemyslím si, že by ma ta Nes mala rád." Hovorím, napoly žartujem, ale vážne.

"Och, nevšímaj si ju. Nes nemá v tele zlú kosť, len je veľmi opatrná voči novým ľuďom. Keď ju spoznáš, je v skutočnosti celkom milá." S úsmevom prikývne. "V každom prípade, stretneme sa tam okolo deviatej, dobre?" Jej ruka sa natiahne, aby mi pred odchodom prešla po vlasoch. Po chvíli skartovania nedôležitej pošty sa vraciam hore do svojho bytu. Chodby sa zdali prázdne a tiché a čakala som, že tam uvidím Harryho, ale nebol tam.

Samozrejme, mal svoj vlastný život, aj keď som bola zvedavá, či bude dnes večer v reštaurácii. Myslím, že by tam mal byť? Sú to jeho priatelia. Uvedomila som si, že sa vznášam na svojich dverách, keď sa dvere bytu 368 snažili, odomknúť. Čakala som, že z nich vystúpi Harry, ale videla som ženu, ktorá na svojom boku niesla krabicu. Vyzerala unavene, mala na sebe džínsy a voľné sivé tričko. Blond vlasy mala zčesané do strapatého drdola.

Keď sa snažila zamknúť za sebou dvere, z preplneného boxu jej spadol na zem nejaký predmet. "Och, tu." Rýchlo poviem a načiahnem sa, aby som zdvihla predmet, ktorý zhodila, čo bola malá škatuľka, niečo také ako šperkovnica. Keď som sa postavila, krátko na mňa pozrela a potom odvrátila pohľad.

"Ďakujem." povie, prevezme odo mňa položku a vkladá ju späť do krabice. Keď to urobila, videla som na jej predlaktiach modriny. Zdalo sa mi to zvláštne, no vedela som, že sa nemôžem spýtať ani nič povedať, keďže som túto ženu nepoznala.

"Nie je začo." Hovorím, malý úsmev na mojich perách, ale ona len odíde.

"Vieš, kto žije v 368?"

"Len niekto, s kým Harry spí."

Bola to žena, ktorú tam Harry takmer každý deň navštevoval? No teraz sa už dlhšie neukázal, keďže som ho tu nejaký čas naozaj nevidela. Vyzerá, že sa sťahuje a podľa jej opuchnutých očí som vedela, že plakala. Možno sa rozišli? Počkaj, Harry nerandí. Prečo sa do toho sakra vôbec starám? Oh, áno, baví ma dráma, keď to so mnou nemá nič spoločné.

Keď vojdem do svojho bytu, môj laptop zazvoní s prichádzajúcim FaceTime hovorom od Williama a ja rýchlo utekám zdvihnúť a nasadím široký úsmev, keď sa objaví na mojej obrazovke. "Ahoj!" poviem a neobťažujem sa skrývať svoje vzrušenie.