Only Angel [h.s] *sk*

You're going to be my muse tonight

You're going to be my muse tonight

"To je vynikajúci názov, ale myslím, že by možno bolo lepšie, keby Fox a Syn boli napísaní tučným písmom, vieš? Takto to upúta." Pán Roberts hovorí Jakeovi a Leonovi, ktorí mali na starosti edit. Momentálne som pracovala na mojom poslednom stĺpci dňa a bola som viac než pripravená ísť domov.

Samozrejme, že väčšinu dňa som naplnila premýšľaním o Harrym a o tom, čo sme robili minulú noc. Spôsob, akým ma chytil ako nikto predtým, spôsob, akým ma dráždil, a spôsob, akým mal jeho karmínové pery opuchnuté po každom hrubom bozku, ktorý sme si dali. Vzdychnem, bradu mám v dlani, keď som na to myslela. "Beau?" Ozýva sa klopanie na dvere mojej kancelárie a keď zdvihnem zrak, je to pán Roberts. "Iba som ťa prišiel skontrolovať," usmieva sa a vchádza dovnútra. "Ako sa máš?"

"Celkom dobre," usmejem sa a prikývnem. "Chystám sa dokončiť stĺpec, ktorý ste chcel."

"To je perfektné." Usmeje sa a jeho oči si ma na krátku sekundu prezerajú. "Bol by som veľmi rad keby si som ťa mohol pozvať na obed, keď to všetko dokončíš, vieš, keďže si nám dohodila jedného z najväčších obchodníkov, ktorý by s nami spolupracoval. Bolo by-" preruší ho Harry, ktorý nečakane vstúpi do mojej kancelárie.

Harry sa naňho podozrievavo zahľadí. "Dúfam, že nevyrušujem." Odvrátim pohľad od Harryho, na pána Robertsa, ktorý sa nervózne zasmeje.

"Vôbec nie!" hovorí pán Roberts. "Práve som Beau, hovoril, aká úžasná je pre spoločnosť." povie a Harry prikývne ale nezabudne zabzučať.

"No, ak ti to nevadí, David." Harry ho vola jeho menom. "Rád by som vzal Beaua domov, keďže je koniec dňa." Pán Roberts zdvihne ruky.

„Samozrejme, že mi to nevadí,“ otočí sa ku mne. "Choď odtiaľto, choď si užiť zvyšok dňa." Prikývne Harrymu a vyjde z mojej kancelárie. Harry sa otočí ku mne.

"Čo chcel?"

pokrčím plecami. "Neviem, prišiel sem, aby ma zobral na obed." hovorím nonšalantne.

"Viem, počul som. Znelo to, ako keby ťa balil." Harry nadvihne obočie.

"Znelo to tak," hovorím. „Ale on je môj šéf-"

"Je to zasraný kokot," odsekol Harry.

"Nechaj to, Harry." Zamávam mu, vstanem zo stoličky a pozbieram si veci. "Ako ti môžem pomôcť."

"Prišiel som ťa zobrať na večeru," hovorí. "a aby som ťa mohol potom pretiahnuť." Moje oči sa rozšírili, udriem ho po ruke.

"Ľudia ťa počujú!" Zašepkám, pri čom zostáva Harryho tvár bez emócií. "Okrem toho, ty a ja nemôžeme ísť na večeru, pretože vojdeme rovno do búrky ešte pred tým ako tam dôjdeme."

"Ale pôjdeme," pokrči Harry plecami. "Dam ti niečo aby si sa bavila."  Vytiahne z obleku malú škatuľku a zavrtí ňou čím sa niečo v mojom vnútri chveje.

„Harry, nechcem, aby si mi niečo dal... "

"Netráp sa, poďme do tvojho bytu, aby si sa mohla prezliecť a potom nás tam odveziem." A tak sme aj urobili. Harry sa so mnou odviezol do môjho bytu, kde som sa prezliekla do hodvábnych šiat, ktoré mi Harry vybral a pamätám si, že moje oblečenie bude odteraz vyberať Harry. Niečo mi hovorí, že už nikdy neuvidím voľné tepláky.

Rozpustila som si vlasy a čoskoro sme boli pripravení ísť. Nakoniec sme išli do peknej reštaurácie, svetlá boli slabé a sedeli sme pred veľkými oknami smerom nabok. Náš stôl bol dosť malý, čo umožnilo, aby sa naše kolená z času na čas dotýkali. "Vlastne som sakra hladná," hovorím, keď si prezerám jedálny lístok, všetko sa mi zdalo chutné.