Only Angel [h.s] *sk*

Apartment 365

"...To je naozaj skvelé, Beau." William, hovorí mi môj priateľ po telefóne. Znel zaneprázdnene, vzhľadom na to, koľkokrát som ho počula pohybovať sa okolo papierov na stole. William je profesorom na univerzite v Cambridge, čo znamená, že je dlho preč do Londýna príde až po skončení semestra. Veľa ho nevidím, ale náš vzťah funguje.

"Predpokladám, že si zaneprázdnený?" hovorím a počujem, ako sa pohybuje.

"Som, prepáč." Ospravedlňuje sa. "Je to tu veľmi stresujúce. Ale nemôžem sa dočkať, kedy ťa uvidím už tento piatok, dobre?"

„Samozrejme,“ hovorím s úsmevom do telefónu. "Uvidíme sa, môžeš sa pozrieť na moje nové bydlisko." Keď súhlasí, rozlúčime sa a zložíme telefón. Bola streda večer a ja som momentálne trčala vo svojom byte. Vzhľadom na to, že to bol len týždeň, čo som sa nasťahovala, bolo jasné, že nebudem mať veľa priateľov, mám pár známych z práce, no v práci sme sa ešte nebavili.

Poobzerám sa po chladničke, moje črevá celý deň plakali a práve som si spomenula, že som dnes v práci mala obed celkom skoro a celý deň som nič iné nejedla. Bola som príliš lenivý na to, aby som si uvarila vlastné jedlo, nehovoriac o tom, že som bola hrozný kuchár, takže objednať si pizzu sa mi zdalo ako lepšia cesta. Keď je objednávka hotová, posadím sa a oddýchnem si na gauči, laptop mám na kolenách a chystala som sa pokračovať
pozerať svoj aktuálne rozpozerany seriál, ale zastavím sa, keď mi niekto zaklope na dvere.

Viem, že je príliš skoro na to, aby to bol doručovateľ pizze, keďže pizzeria je odtiaľto vzdialená dvadsať minút, takže nakuknem cez kukátko a uvidím blonďavú ženu, ktorá sa s niekým zhovára na chodbe, kým sa otočia späť k mojim dverám a znova zaklopu. Pred otvorením sa uistím, že som upravená. "Ahoj," pozdraví s úsmevom na perách.

"Ahoj." Povedala som, musela si všimnúť môj zmätený pohľad, pretože rýchlo ku mne zdvorilým spôsobom natiahne ruku, s radosťou ňou potrasiem.

„Ahoj, prepáč, viem, že to môže byť pre teba divné,“ povie. "Ja som Darien, z bytu 365-všimla som si, že si sa sťahovala minulý týždeň, prepáč, že som sa neprišla predstaviť skôr." Ospravedlňuje sa.

"Och, neboj sa," mávnem na ňu. "Ja som Beau."

"No, Beau, práve som bola na ceste do novej reštaurácie svojich priateľov, otvorili ju len pred pár dňami, mala by si prísť so mnou!" Navrhne s nádejným úsmevom na perách. Takže to vysvetľuje tie luxusné červené koktejlové šaty, ktoré mala práve na sebe, cítila som sa tak nedostatočne oblečená, keď som bola vedľa nej. "Vieš, ako neskoré privítanie v tejto budove!" dodala.

"Vieš čo? Rada by som, ale práve som si objednala pizzu." priznala som zahanbene. "Ale ďakujem."

Darien sa na mňa uškrnie s čistým smiechom. "Och, tak to nie. Som rozhodnutá mať v tejto hlúpej budove aspoň jedného priateľa, pôjdeš so mnou." Trvá na tom. "Viem, že môžeme byť naozaj dobré priateľky, si v New Yorku, potrebuješ tu priateľov."

Mala pravdu. Len včera večer som sa sťažoval Williamovi, že sa tu nemám s kým porozprávať okrem niekoľkých ľudí v práci a aká som doma osamelá. Bolo by hlúpe nechať si ujsť príležitosť nájsť si priateľov, nehovoriac o tom, že bývame v tej istej budove, takže to je bonus.

"Hm," pozriem sa dole na svoje oblečenie. Mala som úzke džínsy, bielu košeľu so špagetovými ramienkami a šľapky. "Vlastne ale nemám nič...formálne na seba." Polovicu oblečenia som mala ešte zabalenú v krabiciach, pretože som bola lenivá ich vytiahnuť.

Darien zamava . "Vyzeráš dobre." Povedala a priblížila sa ku mne, dosť blízko až som cítila jej kvetinový bohatý parfum, ktorý ma prinútil stuhnúť a zadržať dych, aby si nemyslela, že ju čuchám. Bola tak blízko, keď mi vyberala vlasy z drdola, že sa jej ľavý prsník náhodou dotkol môjho. Keď ustúpila, usmiala sa a ja som vydýchla. "Teraz môžeš ísť." Povedala a chytila ​​ma za ruku, aby ma odviedla preč. Než nás vtiahne do výťahu, zatvorím za sebou dvere a zamknem ich.