Vlčia sila

19. Kapitola

"Nechcem HOT-DOG."

"Prečo nie?"

"Stačí mi ten názov,"utrúsim. "Čo keď tam fakt dávajú kúsky zo psov?"

"Čiže?"

Udriem Pewa do ramena. "To by bol kanibalizmus!"

"Len polovičný,nie?"uškrnie sa.

Na predavača fľochnem ešte jeden poburujúci pohľad a stánok zďaleka obídem.

Pew ma hneď dobehne a obíme okolo pása. Mierne ho odsotím,načo sa len zasmeje a pustí ma.

"Nevedel som,že je to až taký zapadákov,"poznamená.

"Ako starí su tvoji bratia?"napadne mi.

"Mladší?"keď prikývnem pokračuje."Sethovi je štrnásť a Tommenovi deväť. Teda aspoň myslím,že tak nejak."

"Myslíš?"

"Nie je to jedno?"prehodí. "Každú chvíľu sa z nich stane TO."

"Je mi to ľúto,"zašepkám potichu. Pravdepodobne ma ani nepočul.

Chvíľu kráčame v tichosti,keď znova prehovorí :"To nemusí. Aj tak im to nijak nepomôže. Nikomu z nás."

Ostrosť v jeho hlase ma prekvapí. Nič mu na to nepoviem.

"Pozrime sa tam,"ukáže na reštauráciu s názvom 'Stela'.

Pokrčím plecami a prebehneme cez cestu.

Vnútri je dusno,obsadených je len pár stolov. Sadneme si k jednému,oproti sebe a čakajúc na obsluhu,čítam jedálny lístok.

"Hm,asi chcem palacinky,"zamyslene odvetím.

Pew obracia stránky a občas na mňa pozrie.

"Čo je?"

"Nič,"zamrmle,"nejak ma prešiel hlad."

Zdržím sa poznámok,čo sa mi derú na jazyk a zakývam na čašníčku.

"Áno?"spýta sa nás. Je mladá,dlhé gaštanové vrkoče jej padajú na plecia a očkom hádže po Pewovi.

Potláčajúc smiech jej poviem objednávku,zatiaľ čo Pew si ju absolútne nevšíma.

"A vy?"s úsmevom sa na neho obráti.

Zmätene sa na ňu pozrie."Čo?"

"Či si niečo želáte,"trpezlivo zopakuje.

"Och,ja..."zamračí sa."Nič nechcem,ďakujem. Alebo možno kávu."

Usmievavo kývne a vzdiali sa.

To už sa rozosmejem,

"Čo tu je vtipné?"

Uškrniem sa."Ty,predsa."

"Ja? Prečo?"zarazene sa spýta.

"Veď po tebe totálne šla,"rozhodím rukami. "To si slepý?"

Teraz sa zasmeje on. "Kto? Čašníčka?"

"Áno,prekrista!"zvolám,no ihneď stíšim hlas. "Ani nie je škaredá. Nie taká krásna ako ja,ale ujde."

"To ju snáď mám pozvať na rande?"

"Prečo nie?"usmejem sa a pohladím ho po ruke. "Mal by si to skúsiť."

Uvedomím si,čo robím a ruku rýchlo stiahnem.

"Totálne ma mätieš,Ciara."

"To bolo na povzbudenie,"vysvetlím nezaujato. Čašníčka sa s podnosom začne otáčať k nám.

"Vracia sa! Idem na WC."

"Čo? Nie! Načo je to dob..."ďalej som ho už nepočula.

Na záchode si vodu z umývadla šplechnem na tbár.

Prečo sa ho chcem zbaviť ? vynorí sa mi v hlave.

Je to jednoduché. Nechcem žiadne vzťahy,

Ani ako vlk,ani ako človek.

Odhadom o nejakých desať minút sa vrátim späť. S úškľabkom sa hodím na miesto. "Tak čo? Šlo to?"

"Jasné,že hej,bavíš sa predsa s cassanovom,"žmurkne na mňa.

"Pôjdete spolu von?"

"Vyzerá to tak,"odvetí,"dala mi svoje číslo."

"Pekne,"pochválim ho a vrhnem sa na palacinky,

* * *

V aute hrá nejaká hrozná country pieseň. No Lasey nám ako vodič zamietla všetky námietky.

"Ako dlho ešte?"prekričím hudbu.

"Asi polhodina,"odpovie Lasey.

Oprem sa naspäť dozadu a Pew sa ku mne nakloní. "Ideš domov."

"Vyzerá to tak,"ukážem na auto.

Prevráti očami. "Tak som to nemyslel."

"Viem,"prisvedčím. "Kam inam mám ísť?"

"K nám."

"Pozvi si tam Margo,"vyletí mi z úst. Čo som to práve povedala,bože?

"Margo?"zvraští nos.

Neveriacky vypleším oči. "Žartuješ,že?"

"No,jasné,že áno,"zahovára rýchlo.

"Ty si taký debil."

"To je tá čašníčka,však?"

"Predatav si,"precedím cez zuby. "A idem domov."

Ignorujúc jeho slová,to oznámim Lasey. Prikývne a bleskovo pozrie na spiaceho Collina.

Zvyšok cesty som sa s nikylým nebavila.

Keď som prišla,doma hučala telka a na gauči pochrapkával otec. Zo skrine som vybrala deku a prehodila ju cez neho.

Vypnem televízor a precupitátam do svojej izby.

Zvalím sa na posteľ,keď mi zapípa mobil. Esemeaka od Pewa.

Vlastne som ti klamal. Nerozprával som sa s ňou a ani jej meno neviem. To čo som ti povedal,som si vymyslel. Neviem prečo. Každopádne,dobrú noc.

No,to bolo divné.

"Nemám rada klamárov,Pew,"poviem si nahlas.

Čo je zvláštne,pretože ja som klamárka. Skoro neustále nehovorím pravdu alebo ak aj hej,dosť ju prekrúcam či prikrášľujem.

Ale u iných ľudí mi to vadí.

Spomeniem si na Isaaca. Nech som sa akokoľvek tešila,že pôjdeme von,prešlo ma to.

Ako to,že začínam byť ešte viac čudnejšia, než som bola doteraz?

-Tak čo si myslíte?:) Komenty ma potešia :)