Vlčia sila

8.Predtým

Predtým

Laka a ja sme sa smiali na vtipe,čo povedal Rodney.

"Mal by si byť komikom,"navrhnem.

"Absolútne súhlasím,"pridá sa Laka a stále lapá po dychu.

Rodney sa dva-krát pokloní a uškŕňa sa.

Zazvoní,tak si sadneme na miesta a s Lakou začneme do seba postrkovať.

No zrazu pred seba vyvalí oči a pootvorí ústa,ako v nemom úžase.

Rýchlo sa k tabuli pozriem aj ja.

Pri katedre stojí muž. No neviem,či ho tak môžem nazvať.

Vyzerá,že má sotva dvatsať.

A je neskutočne krásny. Pieskové vlasy má ostrihané,no aj tak mu padajú do očí. Sú svetlo zelenej farby a prečesávajú si triedu. Plné pery má zovreté do prísnej čiary.

Začne hovoriť,no ja vnímam len ten sladký a prenikavý hlas.

"Ciara,"drgne do mňa Laka,"vnímaš?"

"Asi ma počarovali,"zašepkám.

"Tak čo keby ste mi každý niečo o sebe povedali? Pôjdeme po radoch. Ty,áno,ty,poď prvý,"ukáže na Patricka Stewarta,vysokého športovca.

"Volám sa Patrick,hrávam futbal a milujem roztlieskavačky."

Ostatní sa zasmejú.

Povie nech sa posadí. Vyvolá ďalšieho.

"Som Kendra,spievam v zbore a viem hrať aj na klavíry."

"Joshua. Nemám žiadny krúžok a zbožňujem spánok."

Čo poviem ja??

Volám sa Ciara a nehrám žiaden šport,či na hudobný nástroj(ak nerátam nervy),neučím sa na samé jednotky a nie som perfektná dcéra.

Ani som si neuvedomila,že ide Laka.

Vyzývavo sa usmeje a spustí:

"Moje celé meno je Lakota Amira Southová,ale všetci ma volajú Laka. Vybrali ma do roztlieskavačiek. Milujem nakupovanie a počúvanie hudby. Som nadaná v kreslení aj tanci. A..."

"Ďakujem,"preruší ju s úsmevom učiteľ. "Chcel by som stihnúť vypočuť si všetkých." A pozrie na mňa.

Preglgnem."Hm,no moja obľúbená rastlina je ľalia,"vykokcem. "A mám rada horúcu čokoládu?"

Všetci sa na mojom výkone zasmejú.

Až na neho.

"Neviem,čo vám na tom príde smiešne,"okríkne ich a razom stíchnu."Pokračujeme."

Tesne predtým než zazvoní,dokončí svoj 'životopis' Tatiana-len povedala,že hlavne nechce robiť v McDonalde. Inak j jej je všetko jedno-a učiteľ (hovoril svoje meno?!)nám povie,čo budeme potrebovať a ostatné blbotiny.

Rýchlo si zbalím veci. Keď už sme s Lakou v polovici triedy,spomeniem si na mobil pod lavicou.

"Počkajte ma s Rodneym pri skrinkách,okej? Len si vezmem telefón."

Prikývne a ja sa pretlačím popri pár žiakoch.

S úľavou si ho vezmem,no keď sa otočím,môj úsmev zvädne.

Kde sú všetci? Ostal tu len učiteľ,ktorý si ukladá učebnice a nejaké papiere.

Posnažím sa nepozorovane prejsť,no akurát sa otočí.

Usmeje sa a s taškou prehodenou cez plece ma dobehne tesne pri dverách."Asi som prepočul vaše meno."

"Nie,"vyhŕknem,"ja som ho len nepovedala."

"Už som sa zľakol,že začínam byť hluchý,"vydýchne a pustí ma pred seba.

"Alebo sklerotik. Hm,tak dovidenia,vidíme sa....zajtra?" Bože som taká trapná. Pche.

"Áno,"znova na mňa hodí ten sexy úsmev."Tešilo ma."

"Aj mňa." To mi môžte veriť.

"No stále ste mi ho nepovedali,"zasmeje sa.

"Čo?" Nechápavo sa spýtam.

Uškrnie sa. "Vaše meno."

Och,prečo som retard? "Jasné,prepáčte. Som Ciara."

"Ciara,"zopakuje,"krásne meno."

Poďakujem a rýchlo zdrhnem.

Ani som nepozdravila.

Od Laky som sa dozvedela,že sa volá Weeks.

Čo už to je len za meno?!

Keď som jej vyrozprávala,čo sa stalo v triede,len pozerala pred seba.

"Vieš,že ja som za všetku srandu,ale začať si niečo s učiteľom je blbosť. Vieš to ak ty,však?"

Len som prikývla.

Lenže,som tínedžer,ktorý rád riskuje.

Až neskôr som zistila,akú chybu som to spravila.